Keď ťa život dostane dolu, improvizuj a tvár sa, že pád je súčasťou choreografie.
Dennodenne sa v našich životoch dejú situácie, ktoré nám pomáhajú rásť či už po fyzickej alebo duševnej stránke v oblasti súkromia, školy alebo práce. Veľakrát sa zamýšľam ako dokáže jedna zlá myšlienka pokaziť človeku pohľad na seba samého. Ako sa človek sám pred sebou zhadzuje, prestáva si veriť a všetky svoje sny zatracuje. Áno nie vždy sú pekné dni, nie vždy máme náladu na úsmev, nie vždy z nás srší pozitívna energia.
Zobraziť celú galériu (5)Niekedy prosto potrebujeme vypnúť od všetkého a od všetkých. Zavrieť za všetkým dvere a všetky problémy nechať pred prahom izby. Nastaviť slúchadlá a dať hudbu čo najhlasnejšie, alebo potrebujeme len pokoj. Urobiť si dobrú kávu alebo čaj, zababušiť sa do deky a ponoriť sa do čítania knihy, ktorá nás aspoň na chvíľu vytrhne z reality. Každý jeden z nás má nejaký ten svoj kútik alebo priestor vyhradený výlučne sám pre seba, kde potrebuje nabrať novú silu a zregenerovať sa. Niekedy to trvá deň – dva a možno aj týždeň, u každého je to individuálne.
Zobraziť celú galériu (5)A tým by som chcela povedať, že nezúfajte a neobviňujte sa. Všetci prežívame a niekedy možno aj potrebujeme tieto zlé dni. Nie, nenazvala by som ich zlými, skôr dni, ktoré nás posúvajú vpred, robia z nás vyspelejších a chápavejších ľudí. Veď predsa všetko zlé je na niečo dobré. Treba sa tešiť z maličkosti. Vychutnávať si čas s rodinou, priateľmi a hlavne počúvať. Ak vás niečo trápi. Viem, ja sama som taká, že to bremeno nosím sama ale niekedy je naozaj dobré sa vyrozprávať. Vyrozprávať sa ľudom, ktorým naozaj veríte a ktorým to môžte oplatiť rovnako. Niekedy nie sú ani tak podstatné rady ako pochopenie a vypočutie. A preto pamätajte si všetci máme daždivé dni a je len a len na nás, ako s nimi zatočíme.
