Pro­sím ne­ne­chaj to tak. Ne­do­vo­ľuj jej sa s te­bou za­hrá­vať. Ni­kdy! Ne­dá­vaj jej za­kaž­dým novú šancu.

Ako do­ká­žeš ig­no­ro­vať, že ok­rem teba s ďal­šími spáva? A ty ju kľudne ďa­lej ob­jí­maš a do­ka­zu­ješ jej všetku svoju lásku. Keby mô­žeš spra­vil by si ho­cičo, len aby bola ona spo­kojná. No mal by si ob­čas za­čať mys­lieť aj na seba. Ne­mô­žeš ni­komu do­vo­liť aby sa ku tebe takto sprá­val. Predsa si to vô­bec ne­za­slú­žiš.

Práve ty, je­den z naj­lep­ších ne­do­ká­žeš po­ve­dať nie. Ne­ro­zu­miem ti. Prečo sa vždy vrá­tiš späť? Prečo jej to všetko od­púš­ťaš? Čo ťa k nej tam ťahá, že zo seba ne­cháš ro­biť hlu­páka? Tak čo? Vieš koľko exis­tuje diev­čat, ktoré by ro­bili pre teba to, čo ro­bíš ty pre ňu? Množ­stvo! Dali by ti tak veľa a najmä po­cit šťas­tia. Ten ti ona ne­dáva. Len si to na­ho­vá­raš. Ona si ťa prosto ne­za­slúži, ale ty to nech­ceš vi­dieť.

Je mi ťa sku­točne ľúto. Dú­fam, že čo­skoro po­cho­píš, čo sa to deje a za­čneš upred­nost­ňo­vať svoj rozum pred srd­com. Viem, ho­vorí sa ľah­šie ako koná, ale ty toto ne­smieš. Chceme ti všetci len a len dobre, no zrejme márne.
Jasné, že ni­kdy ne­bude ani ne­bolo ľahké opus­tiť nie­koho, koho si mi­lo­val, ale z času na čas je to nutné. Ne­rob zo seba hračku! Na­ozaj ťa pro­sím, ne­rob to. Si pri­veľký dob­rák a ty žiaľ­bohu ne­vi­díš, ako ti to škodí. Vieš ako sa ho­vorí ,,Za dob­rotu na žob­rotu.“. To je presne tvoj prí­pad. Tak veľmi chceš byť dob­rým člo­ve­kom až to za­čalo tvoje oko­lie vy­uží­vať, no a najmä tvoja najb­liž­šia. A keď si od­pus­til prvý krát už ve­dela, čo si do­vo­liť môže a čo nie. Vlastne pri tebe si do­vo­ľuje všetko, pre­tože ty s tým nič ne­ro­bíš.

Všetci si za tak­mer všetko mô­žeme sami. A toto je jedna z tých vecí, ktorú si si spô­so­bil sám a ja by som ti tak rada po­mohla, no ty to nech­ceš pri­jať.