Há­daj na čo mys­lím. Áno, na tie chvíle, ktoré sme za­žili. Všetko to mám pred očami. Všetky tie veci, ktoré sme uro­bili. Všetky hlú­posti, na ktoré sa nedá za­bud­núť. Mys­lím na všetky zá­pady a vý­chody slnka. Na tie fotky. Na tie pre­bdené noci, ktoré sme do­ká­zali celé pre­pí­sať. Na tie naše dob­ro­druž­stvá. Na vý­lety a spon­tánne ná­pady.

7b6c8555b5f53b40b1ed44834dedc96e

Foto: pin­te­rest.com

Sú to krásne spo­mienky. To je presne to, čo nás robí šťast­nými, no ve­ľa­krát aj smut­nými.

Ťa­hajú nás do hĺbky nášho srdca. Je to to, pri čom cí­time toľko emó­cií, že aj ten naj­bez­cit­nejší člo­vek sa roz­cíti. Nie je zlé z času na čas za­spo­mí­nať, no všetko má svoje li­mity. Ne­môžme ostať uväz­není v mi­nu­losti, pre­tože prí­deme o prí­tomnú chvíľu, o nové zá­žitky, o no­vých ľudí, o bu­dúc­nosť.

Toľko myš­lie­nok mi lieta hla­vou. Nedá sa to za­sta­viť, aj keby som veľmi chcela.

11831-cute-couple

Foto: pin­te­rest.com

Stále roz­mýš­ľam len nad te­bou. Nič iné ne­do­ká­žem ro­biť. Vždy na teba mys­lím, keď za­spá­vam. Na slová, ktoré si po­ve­dal, na tie po­hľady. Veci, na kto­rých sme sa smiali, ti­cho, ktoré sme zdie­ľali.

A keď sní­vam, bu­dem sní­vať o tebe, pre­tože je to o tebe.

Je to smutné. Si tak ďa­leko, a tak veľmi by som chcela byť v tvo­jom ná­ručí.
Os­tala v mo­jom srdci diera, pre­tože tam chý­baš. Chýba mi to všetko. Áno všetko – aj to zlé. Sto­jím tu a po­ze­rám pred seba. Hľa­dám ťa, no ty tam nie si.

Kde si, keď ťa po­tre­bu­jem?
Kde si, keď si po­ve­dal, že bu­deš pri mne?

Pro­sím príď a ob­jím ma tak silno, že zle­píš všetky časti môjho zlo­me­ného srdca opäť do­hro­mady.


 A preto, moja milá ka­ma­rátka, ak si na tom po­dobne, ne­strať seba pri spo­mí­naní a
„ne­pres­ní­vaj celý ži­vot, ale ži svoj sen.“

co­ver foto: na­po­le­on­four.com

Komentáre