Hádaj na čo myslím. Áno, na tie chvíle, ktoré sme zažili. Všetko to mám pred očami. Všetky tie veci, ktoré sme urobili. Všetky hlúposti, na ktoré sa nedá zabudnúť. Myslím na všetky západy a východy slnka. Na tie fotky. Na tie prebdené noci, ktoré sme dokázali celé prepísať. Na tie naše dobrodružstvá. Na výlety a spontánne nápady.
Foto: pinterest.com
Sú to krásne spomienky. To je presne to, čo nás robí šťastnými, no veľakrát aj smutnými.
Ťahajú nás do hĺbky nášho srdca. Je to to, pri čom cítime toľko emócií, že aj ten najbezcitnejší človek sa rozcíti. Nie je zlé z času na čas zaspomínať, no všetko má svoje limity. Nemôžme ostať uväznení v minulosti, pretože prídeme o prítomnú chvíľu, o nové zážitky, o nových ľudí, o budúcnosť.
Toľko myšlienok mi lieta hlavou. Nedá sa to zastaviť, aj keby som veľmi chcela.
Foto: pinterest.com
Stále rozmýšľam len nad tebou. Nič iné nedokážem robiť. Vždy na teba myslím, keď zaspávam. Na slová, ktoré si povedal, na tie pohľady. Veci, na ktorých sme sa smiali, ticho, ktoré sme zdieľali.
A keď snívam, budem snívať o tebe, pretože je to o tebe.
Je to smutné. Si tak ďaleko, a tak veľmi by som chcela byť v tvojom náručí.
Ostala v mojom srdci diera, pretože tam chýbaš. Chýba mi to všetko. Áno všetko – aj to zlé. Stojím tu a pozerám pred seba. Hľadám ťa, no ty tam nie si.
Kde si, keď ťa potrebujem?
Kde si, keď si povedal, že budeš pri mne?
Prosím príď a objím ma tak silno, že zlepíš všetky časti môjho zlomeného srdca opäť dohromady.
A preto, moja milá kamarátka, ak si na tom podobne, nestrať seba pri spomínaní a
„nepresnívaj celý život, ale ži svoj sen.“
cover foto: napoleonfour.com
