Asi premýšľaš, akú vlastnosť mám na mysli. Možno ňou disponuješ aj ty a je ti veľmi dobre známa. Je to akási túžba, chcenie, snaha vyhovieť všetkým (alebo určitým konkrétnym ľuďom) a to za každú cenu a na úkor vlastného pohodlia, času, zdravia. Ak si sa v tejto vlastnosti našla, tento článok venujem práve tebe.
K tejto téme mám toľko myšlienok a skúseností, že ani neviem, ako vlastne začať. Ale vraj mám začať tak, ako to cítim vo svojom vnútri, tak sa touto radou budem riadiť. Zoradím svoje postrehy do konkrétnych bodov, aby si sa v spleti mojich pochodov vyznala a ja pevne verím, že ti moje slová pomôžu.
1. Komu chceš vždy vyhovieť?
Na túto otázku ti dám dvojakú odpoveď:
- Všetkým – či ide o rodičov, priateľov, spolužiakov, šéfov. Skrátka, chceš byť kamarátka s každým a snažíš sa pre to urobiť maximum.
- Konkrétnemu človeku (alebo viacerým konkrétnym ľuďom) – je to taký človek, ktorému si možno niečo dlžná. Niekto, za koho šťastie si myslíš, že si zodpovedná. Niekto, komu nevieš povedať nie a chceš mu byť stále naporúdzi.
2. Prečo chceš ľuďom zakaždým vyhovieť?
Sme ľudia, sme tvorovia spoločenskí a preto, ak nás niekto o niečo požiada a my mu s tým pomôžeme, dostaneme od neho uznanie, vďačnosť a máme z toho dobrý pocit.
Medzi ochotou pomáhať a byť využívaným je veľmi tenká hranica.
Takže prvým dôvodom, prečo chceš byť ľuďom k dispozícii, je akési spoločenské uznanie, tvorba nových väzieb a priateľstiev. Keď niekomu nezištne pomôžeš, máš z toho radosť. Ľudia ťa majú viac radi, bavia sa s tebou je to super. Neskôr ťa o pomoc požiadajú znova a ty im znova pomôžeš a s radosťou. No všimneš si, že tentokrát je ich radosť z tvojej pomoci už nie tak silná ako prvýkrát. Ale tebe to nevadí, máš predsa z toho radosť. A tak pomáhaš ešte raz, zas a znova. Jedného dňa si uvedomíš, že už ti neďakujú, neprosia ťa, berú tvoju pomoc ako samozrejmosť. A tu si začínaš uvedomovať, že niečo nie je v poriadku.
Ďalším dôvodom, prečo prečo chceš byť každému po vôli je, že cítiš osobnú zodpovednosť za šťastie toho druhého. Je to vnútorné nastavenie, ktoré ti vraví, že ak danému človeku práve teraz s niečím konkrétnym nepomôžeš, tak sa ten človek z toho zrúti, on ťa skrátka potrebuje. Tento typ myšlienok je ale iluzórny a nespôsobí ti nič iné, ako výčitky svedomia a to, že tomuto človeku už nebudeš schopná povedať nie.
Povedzme, napríklad, že niekto z tvojho okolia alebo z tvojich blízkych má naozaj ťažké obdobie a ty si tu akoby jediná osoba, ktorá tu pre tohto človeka je. Si mu podporou, pomáhaš s čím môžeš, každý deň dvíhaš telefóny niekoľkokrát. Dni takto plynú a ty sa opäť zbadáš, ako ten človek už stojí na svojich nohách, ale stále od teba chce pomoc. A zas to berie ako samozrejmosť. A ty vždy priskočíš, pretože sa bojíš, že bez teba opäť spadne.
Posledný bod nadväzuje na predchádzajúci a patrí strachu. Bojíš sa povedať nie, bojíš sa odmietnutia, bojíš sa straty človeka. Bojíš sa toho, že budeš odsúdená ako neochotná, lenivá alebo ako nejaký hrozný človek.
Pomáhaš už nie preto, že by si chcela, ale preto, že si k tomu zmanipulovaná a ja tomu budem vravieť „citové vydieranie“. Čiže, ak niekomu odmietneš pomôcť, pretože cítiš, že už si využívaná, a že je to vec, ktorú si dotyčný dokáže vykonať sám, tento človek ťa môže začať prehovárať, dávať ti celkom rozumné argumenty alebo, prinajhoršom, sa na teba urazí. A ty máš koniec-koncov z toho mizerný pocit a pokazený deň.
Ak sa jedného dňa zobudíš s myšlienkou, že niekomu pomáhaš s tým, že druhý to berie ako samozrejmosť, tak, dievča, možno si spadla do bludného kruhu. Tak rada by si povedala nie, ale akosi to nejde. A ak už povieš to slovo nesúhlasu, máš z toho výčitky svedomia a tie ťa možno povedú k tomu, že človeku nakoniec i tak pomôžeš. Ty si síce z toho veľmi zničená, ale nevieš už ako z tohto vycúvať. Hlavné je, že ostatní sú spokojní. Ale čo ty?
3. Znaky, ktoré ti ukazujú, že tvoja ochota byť tu pre ostatných ti robí naozaj problém
Mala by si si položiť túto otázku: Keď som tu pre všetkých ostatných, pre koho tu nie som? Komu tým škodím? Kto nakoniec trpí?
Myslím, že odpoveď je viac ako jasná. Odpoveď je, že ak si tu pre ostatných, nie si tu sama pre SEBA. Okoliu síce neustále, otrocky pomáhaš, ale SEBE tým škodíš tým, že si oberaná o energiu a o čas, ktorý by si inak mohla dať do SVOJICH činností, oddychu, práce a podobne. A nakoniec trpíš iba TY.
Denník Dobrožienky
Dnes je konečne piatok. Víkend pred nami a ja si môžem konečne oddýchnuť. Ale hneď ako prídem z práce sa pustím do domácich prác, aby som mala sobotu voľnejšiu. Tak prídem domov z práce, uvarím kávu a začnem pracovať. Zrazu si uvedomím, že káva je studená a to som ešte nezapla ani práčku. Ale rýchlo upratujem izbu, kúpeľňu, WC, kuchyňu. Keď mám konečne hotovo, kávu vylievam, pretože studená mi už nechutí a vlastne som z nej nevypila ani polovicu. Tak idem do sprchy. Po sprche večera, zohrievam jedlo, konečne sedím a idem si odhryznúť a … zvoní mi telefón. Och musím dvihnúť. Volám, počúvam, radím. Vidím, že po skončení hovoru prešlo 20 minút a prešla ma chuť i na jedlo. Vlastne, je už osem hodín a môžem ísť spať.
Sobota. Zobudím sa o deviatej a rýchlo z postele hore. Kávička, raňajky. Treba variť. Káva ešte horúca, tak aspoň niečo nachystám. Chystám, chystám, káva začína byť studená, ešte pár hltov, ale posledný zvyšok opäť vylievam. Obedujeme. Ani neviem ako, a už je pol tretej. Vraj je vonku pekne, tak sa ideme prejsť. Dejú sa veci a zrazu je …
… Nedeľa večer a ja ani neviem, kedy som oddychovala a či som sa vôbec venovala svojim koníčkom. Nachystám veci do práce a môžem ísť spať.
Pondelok, utorok, streda, … Každý deň ráno vstanem o pol piatej, uvarím kávu, idem do práce, v práci som niekedy osem hodín, niekedy dvanásť. Prídem domov, uvarím kávu, zapínam notebook, že idem sa konečne venovať niečomu svojmu. Zvoní mi telefón. Och, opäť to musím dvihnúť, lebo ak nie teraz, dotyčný zavolá ďalších päť krát. Telefonát. Polhodina v keli. Hlava do dlaní, som už poriadne unavená. Pozriem do svietiaceho notebooku a stláčam možnosť vypnúť.
Doma sa stále niečo deje. Čítať knihu? Pozrieť film? Písať? Nezmysel, zvoní telefón. Och musím do obchodu, došlo mlieko. Práčka ukončila program. Hodiny letia, zas večer.
A takto si,, drahá fungujem čo si pamätám. Aj keď každý deň je síce v niečom iný – v povinnostiach, práci, mojím nastavením, ale v podstate je každý rovnaký a to tým, že seba a svoje veci nechávam vždy na tom druhom, treťom, poslednom mieste.
Dal by sa tento denník porovnať s tým tvojim? Tu je pár bodov, ktoré ti ukazujú, že už na teba pomoc iným nevplýva najlepšie, a že už začínaš trpieť.
- Keď povieš NIE, máš neskutočné výčitky a myšlienky typu: „Ale veď mohla som to urobiť, je to predsa maličkosť“, „nezabilo by ma tá polhodinka“, „on/ona bude z toho naozaj smutný/á“.
- Už len najmenšia maličkosť pre osobu, o ktorej je jasné, že ťa využíva, je pre teba veľký problém spraviť. Možno sú to veci, ktoré si dotyčná osoba hravo spraví i sama, no obťažuje tým teba. A ty si už z toho naozaj unavená.
- Začínaš premýšľať o návšteve terapeuta, ktorý by ťa naučil hovoriť NIE bez výčitiek. Možno si už myslíš, že toto naozaj nie je normálne.
- Plač, hystéria, nával hnevu, ktorý predchádza tomu, že človeku i tak povieš ÁNO.
- Už naozaj dlhú dobu si nič nespravila pre seba, pre svoje zdravie, záujmy, záľuby, oddych. Vždy uprednostníš iných ľudí a už len preto, že nevieš povedať NIE.
4. Kto nám očkuje túžbu vyhovieť všetkým alebo Manipulácia vo výchove?
Výchova. Áno, boli sme vychovávané ako poslušné mladé dámy. Ak si ako dieťa poslúchala, možno si dostala pochvalu, odmenu alebo si mohla ísť von s kamarátmi. Ale, ak si, naopak, neposlúchala, klamala si alebo si niečo pokazila, prišiel trest, bitka, zákaz vychádzok a podobne. Áno, to je úplne taká výchova, ktorou sme si prešli určite všetci a je to normálne. Ale už od malička sme učení k tomu, aby sme poslúchali, pomáhali, súhlasili a boli tu pre ostatných.
Potom prišla puberta. Je to doba, kedy sa človek sám spoznáva, ale aj sa nechá ľahko zmanipulovať okolím. V tomto veku si si mala osvojovať svoje vlastné názory, rozmýšľať čo sa bude diať v tvojom živote ďalej, výber strednej školy a podobne. No stále bolo viac ľudí, ktorí ti niečo radili, ovplyvňovali ťa. Boli to rodičia, učitelia, priatelia, ktorých si si vybrala. Ak si sa aj v tomto veku stretla s trestom za to, že si niečo neurobila, ako by si ostatní želali, je dosť možné, že ťa to ovplyvní v budúcom živote.
Už sa nebudeš chcieť nikdy cítiť odstrčená, odmietnutá, potrestaná. Budeš chcieť byť obľúbená, vždy chválená. A preto urobíš pre ľudí vo svojom okolí čokoľvek, aby boli spokojní. Naučíš všetkých tých ľudí, že sa na teba môžu vždy spoľahnúť. No ak príde deň, keď si uvedomíš, že už ťa využívajú, už bude asi neskoro a budeš trpieť.
5. A dosť! Poďme sa spoločne naučiť povedať NIE.
Keď si už padla do onoho bludného kruhu, už si si istá, že si niekedy využívaná, a že už takto nemôžeš pokračovať ďalej, musíš si uvedomiť nasledovné:
- Neviem, aké boli tvoje pohnútky na začiatku. Či si pomáhala s nejakým zámerom, s tým že si jednoducho chcela, musela, bola zmanipulovaná alebo si sa cítila zodpovedná za šťastie druhého, vtedy si to brala ako niečo normálne ako pomoc. Bola si tu pre toho človeka alebo pre tých ľudí. Zvykla si si, byť tu pre nich a to vždy keď ťa o pomoc požiadali.
- Drahá, tí ľudia si na tvoju pomoc tiež zvykli a to si treba uvedomiť. Už majú skúsenosť, že keď sa ti ozvali, ty si vždy pomohla. A mohlo to byť najviac nezištné a čisté od teba. ALE pre nich, ak mali niečo riešiť bolo oveľa jednoduchšie zavolať ti opäť namiesto toho, aby si aspoň SKÚSILI pomôcť sami. Už to brali ako samozrejmosť.
- Ty si si časom začala všímať, že ale toto už nie je normálne. Už si vedela, že je to pre nich všedné, ale už si nevedela odmietnuť.
- Tým, že si stále hovorila ÁNO, si si vybudovala ZVYK. Zvykla si tu byť pre iných, ale zabudla si tu byť pre seba. Záležalo ti viac na dobre iných, ako na svojom.
- Teraz je pre teba ťažké povedať NIE, ale je to jediné, čo ťa vyslobodí. Vyslobodí od manipulujúcich ľudí, ktorí využívajú tvojej dobroty. Je to ťažké, ale nie nemožné. Treba si vybudovať nový zvyk. Zvyk hovoriť NIE.
Nevravím teraz, aby si bola sebecká a kašlala na ostatných. Vravím, aby si si odpovedala na otázku toho, či si TY šťastná, či ťa to oberá o energiu, či by si naozaj chcela niečo zmeniť a z tohto bludného kruhu odísť. Môže to znamenať, že prídeš o určitých ľudí vo svojom okolí, alebo sa môže stať, že ťa iní začnú rešpektovať. Začnú rešpektovať, že aj ty máš svoj život, svoje problémy, svoje koníčky, svoje povinnosti a len jedny nervy, psychiku a zdravie. Je to na tebe.
6. Moja výzva pre teba!
Je všeobecne známe, že kým si chceš vybudovať nový zvyk, musíš to asi 21 dní praktizovať, aby sa z toho stal zvyk. Poznám to z rôznych cvičení s vlastnou váhou, zdravým jedlom a podobne. Ale moja posilňovňa je trošku duchovnejšia. U mňa sa trénuje silná vôľa a potreba konečne povedať ÁNO SEBE! Tak čo, pôjdeš do toho so mnou?
Neviem, či máš diár, kalendár alebo ak nie, postačí hocijaký papier. Po dobu troch týždňov si daj záväzok, že povieš NIE vždy, keď si budeš chcieť vychutnať kávu, pozrieť film, zabehať, stretnúť sa s kamoškami, skrátka čokoľvek, čo poteší len a len TEBA, každému, kto ťa v tom vyruší alebo bude chcieť niečo naozaj nepodstatné. Ty sama si urči podmienky. Môžeš začať na úplne nepodstatných veciach. Dám ti pár tipov pre inšpiráciu:
- Vypni si mobil, ak ideš robiť niečo svoje.
- Konečne si si sadla pred knihu alebo dobrý film? Niekto ti volá a chce od teba niečo a ty naozaj by si rada na chvíľu vypla? Povedz NIE.
- Máš na konkrétny deň naplánované konkrétne veci? Stoj si za tým a kvôli nikomu a ničomu to nemeň, ak skutočne meniť nič nechceš.
- Nájdi si pokojné miesto, kde môžeš byť sama a bez výčitiek tu tráv svoj čas podľa svojho uváženia.
- Chceš variť a piecť podľa seba? Všetkých vyžeň z kuchyne alebo sa tam aj zamkni.
- Si unavená? Povedz NIE.
- Volá ti konkurencia a ponúka si super zľavu? Ak nechceš, povedz NIE alebo zlož.
Začať môžeš na hocičom. Každý deň si zaznač, či sa ti podarilo povedať NIE, pri akej konkrétnej veci a aký máš z toho pocit. Je normálne, ak na začiatku budeš cítiť výčitky svedomia. Ale prečítaj si slová, ktoré som už napísala v článku. Nedaj sa nikdy nikým zmanipulovať ani citovo vydierať. Takisto je normálne, ak sa ti niektorý deň nepodarí odmietnuť niekoho. Niekedy je zvyk pomáhať iným oveľa silnejším. Ide o to aspoň sa posnažiť.
Snaž sa povedať ÁNO sebe. Svojim potrebám, vzťahom. Pamätaj, že každý človek na tomto svete kope za svoj vlastný trávnik. Nikoho nezaujíma, akú ťažkú máš prácu, či si zdravá alebo unavená. Nikoho nezaujíma, ako sa cítiš. Nikto to nevie tak presne, ako ty sama. Preto počúvaj svoje telo a svoju psychiku. Ak ťa niečo robí nešťastnou a neslobodnou, snaž sa vyhovieť, ale tentokrát sama sebe.
