Tiež si mala nie­kedy taký po­cit, že ťa ne­jaký člo­vek hrozne moc vy­čer­pá­val? Že si ne­bola až tak moc šťastná? No na­priek tomu si s ním stále trá­vila čas a ne­ve­dela mu po­ve­dať zbo­hom. Stále si si na­ho­vá­rala, že to bude v po­hode, že si šťastná, aj keď si vnútri seba cí­tila úplný opak. Cí­tila si, ako ťa ten člo­vek psy­chicky ubíja.

Tak prečo si od neho už dávno ne­odišla?

Možno to bolo tým, že ke­dysi zna­me­nal pre teba veľa. Ale po­stu­pom času sa to me­nilo a te­raz iba stále ve­ríš, že to je len krát­ko­dobý stav. Alebo si si stále ho­vo­rila, aká si šťastná, aj keď to tak ne­bolo a iba si sa bála, že to je je­diný člo­vek a lep­šieho ne­náj­deš. Je veľa dô­vod prečo. V mo­jom prí­pade to bol takz­vaný blok. Ne­mohla som to spra­viť, aj keď som sa ne­cí­tila pri ňom šťastná.

Ver mi drahá, chcem pre teba to naj­lep­šie. Ak sa cí­tiš pri ne­ja­kom člo­veku ne­svoja a úz­kost­livo, tak to ne­síl a odíď. Bude ti omnoho lep­šie. On je v tvo­jom ži­vote na­vyše a ne­pot­re­bu­ješ ho. Len si sama sebe ub­li­žu­ješ.

Za­slú­žiš si lep­šieho. Za­slú­žiš si člo­veka, s kto­rým sa bu­deš cí­tiť úžasne. Člo­veka, ktorý bude ve­dieť aká si vý­ni­močná. Kto­rému ne­bu­deš mu­sieť do­ka­zo­vať svoju hod­notu, pre­tože on ju bude po­znať aj sám.

Komentáre