Nemáš čo vydať zo seba. Ten najhorší pocit, hlavne, keď sa živíš umením. Celé tvoje vnútro kričí a snaží sa dostať na povrch. Tvoje ruky sa snažia chytiť štetce a plátno, foťák, papier či pero a začať vytvárať umelecké dielo, ale ty však trpko stojíš a nedokážeš nič vytvoriť. Hovoríš si, že nemáš čo.
Roky som si to aj ja hovorila, dokonca aj v tento deň, ako toto píšem. Dala som tomu šancu, chytila potrebné veci na písanie a nechala moje myšlienky, nech si so mnou a mojimi rukami robia čo chcú. Úprimne povedané, neviem, čo napísať skôr. Neignoruj svoju kreatívnu dušu.
Nezostane ti čas pre seba a taktiež ani pre pravých priateľov, ktorí na teba čakajú. Bojíš sa, že nikoho iného nestretneš? Viem, že nabrať odvahu a odísť je neskutočne ťažké. Pocit samoty. Nie je to tak. Prídu tí správni. Tí, s ktorými si budeš skutočne rozumieť. Budeš sa cítiť úžasne. Spoločné plány a výlety. NEBOJ SA! Ty sama držíš svoj život v rukách a otváraš dvere iným, aby vstúpili. Zabuchni ich pred tými, čo ťa psychicky ničia, pred tými, kvôli ktorým si unavená.
Spravíme dohodu, dobre? Odmietni pozvanie stráviť večer s negatívnymi ľuďmi. Nemysli na to, čo si kto pomyslí. Jednoducho to sprav. Choď sama na kávu do úplne novej kaviarne alebo rob to, čo chceš TY. Nechaj preniknúť svoju kreativitu tak, ako som to urobila aspoň na moment aj ja. Sprav si čas pre seba a uvažuj. Si silná, verím v teba. A hlave, neboj sa opäť zažiariť.
