Stretli sme sa v ten najhorší možný moment. V tú najrušnejšiu chvíľu. V tom najťažšom období. Aj keď sme si mysleli, že sme pripravení, neboli sme. Občas naše telo a hlava potrebuje čas, aj keď srdce neúprosne miluje.
Nevyčítam nám to. Bolo to pre oboch ťažké obdobie, temnejšie, ako kedykoľvek predtým. Náročné, a to nie len po zdravotnej stránke. Bolo to obdobie nášho najväčšieho rastu, bolo to obdobie, kedy sme sa menili, dospievali, ale v prvom rade formovali. Nemôžeme za to. Možno ani dlhoročné vzťahy by neustáli náš rušný život. Nevideli sme do toho druhého. Každý mal chaos sám v sebe. Chaos v niečom novom, čo dovtedy nepoznal. Zodpovednosť. Obeta pre druhého. Každodenný život. Nezvládli sme to obaja. Každý svojím spôsobom. Už ti to nevyčítam a ani ty mne. Boli sme príliš mladí na taký nápor. Veď, vraj sa stretávajú správni ľudia v nesprávny čas.
Občas si ale prajem, aby sme si uvedomili, že sme sa obaja zmenili. Že sme pochopili tie veci, čo sme pochopiť mali. Potrebovali sme čas, vzdialenie, aby sme dokázali podrásť. Potrebovali sme zistiť, že toto bolo to najlepšie, čo sa nám mohlo stať. Som vďačná, že sme si pomohli odovzdať tie najdôležitejšie spomienky a lekcie v tom iracionálnom období. Že sme toho toľko stihli a zažili.
Dúfam, že si občas spomenieš na to všetko krásne, čo sme prežili. Na môj spevácky talent pri jazde v aute. Prosím, nikdy nezabudni, ako si mi každý mesiac nosil ružu. Ako si ma vždy niesol na rukách do mora, lebo som sa bála vĺn. Dúfam, že si občas spomenieš, ako si ma zvykol zobúdzať a ako si sa so mnou zvykol lúčiť. Nezabudni na naše spontánne dovolenky, naše výbuchy smiechu, na našu hudbu, prezývky, pohľady, tradície.
Verím, že si občas v mysli spomenieš na to bláznivé dievča, ktoré si roky tajne miloval a ono ti nakoniec samo vletelo do života. Nakoniec som sa predsa posunula tam, kde sa mi predtým ani nesnívalo. Dnes by som nezvláda s takým pokojom všetky tie situácie. Bez stresu. Dnes môžem byť tým človekom, čo som vždy chcela byť. Som rada, že sme to opäť my. Naozaj my.
