Hovorí sa, že každý človek na svete má niekde svoju polovičku. Niekoho, kto sa k nemu dokonale hodí. Ale čo ak sa tí dvaja nikdy nestretnú? Budú žiť obaja bez skutočnej lásky?
Po svete chodia milióny ľudí. Naozaj to vie osud zariadiť tak, aby sa našli dvaja ľudia, ktorí sú pre seba ako stvorení? A aj keď sa tí dvaja nájdu, ako môžu vedieť, že ten druhý je presne ten, čo mu má byť súdený?
Čo ak je niekde niekto ešte lepší? Chcem veriť tomu, že každý z nás si nájde lásku svojho života. No myslím si, že naša dokonalá druhá polovička neexistuje.
Teda, existuje, ale len preto, že je práve nedokonalá. Verím, že jedného dňa stretneme niekoho, kto k nám patrí, a kto nás bude dopĺňať. On napraví naše nedokonalosti, a my tie jeho.
Zapadneme k sebe ako kúsky puzzle, a vtedy sa z nás stane dokonalý celok. Takže kým kráčame po tomto svete bez seba, nie sme dokonalými polovičkami. Musíme sa nájsť a spojiť.
Láska je krásna, no trocha komplikovaná. Na ulici len tak nestretneme pána dokonalého a nezačneme žiť rozprávkový život, až kým nám nezazvoní zvonec. No stretneme niekoho, o kom vieme, že k nám patrí. Našepká nám to totiž naše srdce.
Ale na to, aby sa z našich dvoch dielov stal jeden osudovo perfektný celok, nestačí len to, aby sme sa dali dokopy. Chce to dávku rešpektu, kompromisov, obety, a najmä, chuti bojovať za vzťah, ktorý stojí za to.
Neprestaň veriť, že aj ty raz tú svoju polovičku nájdeš. Bude ťa občas trocha hnevať, niekedy ho nebudeš chápať, no budeš ho úprimne a hlboko milovať. A práve vďaka tomu, že ste obaja nedokonalí, bude vám to spolu perfektne ladiť.
