Už dávno som sa vzdala tej predstavy, že raz príde niekto do môjho života a zachráni ma od fádnej každodennosti života a vnesie mi do neho akúsi vzrušujúcu iskru. Som predsa vlastná hrdinka svojho príbehu. A nenechám nikoho, aby mi vyfúkol jedinú hlavnú rolu, na ktorej skutočne záleží.
Keď sa mi niečo nepodarí
Keď sa mi niečo nepodarí a veci sa zvrátia neprajným smerom, už viac nepociťujem sebaľútosť a nespravodlivosť. Už sa svojho odrazu v zrkadle nepýtam: „Prečo zase ja?“ Nie. Namiesto toho sa na seba zahľadím s bojovným pohľadom a položím si otázky: „Kvôli čomu sa stalo to, čo sa stalo? Akú lekciu mi dokáže ponúknuť táto skúsenosť? V čom ma to posilnilo a čo som sa z toho naučila?“
Keď mi zazvoní budík ráno o piatej, už viac nelamentujem nad skorým vstávaním. Namiesto toho pociťujem vďačnosť za nový deň, ktorým som bola obdarená. Vstanem z postele, nech je to akokoľvek ťažké a nepríjemné. A snažím sa odštartovať svoj deň čo najúčinnejšie, aby som z neho mohla vyťažiť maximum.
Keď niekto mešká na dohodnuté stretnutie alebo som odkázaná čakať na svoj ďalší spoj viac ako pol hodinu, už ma to neštve. Nerobí mi to žiaden problém. Pretože si užívam prítomný okamih. Vnímam všetky zvuky, dokonca aj hluk, vône, farby a tvary vôkol seba a úprimne sa teším z každej jednej maličkosti.
Keď sa mi niečo nevydarí alebo mám ťažkosti zrealizovať svoje plány, nehodím uterák hneď do ringu. Ale zatnem zuby a budem pracovať, skúšať a zlepšovať sa dovtedy, kým sa nedostavia vytúžené výsledky.
Niekedy si neuvedomujeme, že strojcami svojho šťastia sme my samy. Nie naši priatelia, rodičia, súrodenci, partneri, učitelia či spolupracovníci. Iba my. Preto, ak sa nám stane niečo nepríjemné, jediný, kto je za to zodpovedný sme my. Svoj osud držíme pevne v rukách. Ten sa odvíja výlučne len od našich rozhodnutí a ponímania sveta.
Ak sa necháme zlými skúsenosťami zraziť na kolená a dovolíme si kvôli nim zatrpknúť, nikdy sa z toho začarovaného kruhu nevymaníme. Vždy budeme hĺbať nad minulosťou a okrádať sa o pôžitok z prítomnosti a o možnosť rozvoju.
Keď necháme svojim blízkym, aby nás nakazili svojou negativitou či zlou náladou, opäť to bude len naša vina, naša voľba.
Tak ako všetko v živote aj šťastie je voľba. Buď si zvolíš letargické vyčkávanie na ten „správny okamih“, alebo sa rozhodneš konať, myslieť a žiť podľa svojich predstáv.
