Aj keď nie sme za rodové stereotypy, jedna vec sa pri vzťahoch musí uznať – všeobecne sú práve muži tí, ktorí sa vážneho záväzku boja viac, ako ženy. Tie sa už pri prvom rande občas vidia pri oltári, zatiaľ čo chlapská populácia ide na veci veľmi pomaly. Keď stretnú ženu, ktorá reálne premýšľa nad usadením sa, vyľakajú sa ako malí chlapci. Nás preto zaujímalo, čo im na dlhodobom vzťahu príde tak desivé.
Keď sa skutočne zamilujú, všetok strach z nich opadne, no aj napriek tomu si dávajú pozor, aby väčšinou nešli „na vec“ príliš skoro. Stať sa snúbencom, manželom či otcom, je pre nich veľká zmena. No ale to aj pre nás, ak máme byť snúbenice, manželky či matky, a pritom to berieme oveľa lepšie. Opýtali sme sa teda niekoľkých slovenských mužov na to, prečo majú z vážneho vzťahu skutočný strach.
„Nie že by som sa bál toho, čo bude, veď keď sa zamilujem, tak budem asi rád, že mám dobrú ženu po boku. U mňa je to skôr strach z toho, že sa môj život a všetko okolo zmení. Že pribudne viac starostí, ak by som mal deti, že sa viac nezabavím s kamošmi, s ktorými mám tak dobrý vzťah, alebo že prídem o mnoho zážitkov, ktoré by som ešte mohol stihnúť.“ – Gabriel, 27 rokov
„Keď mám byť úprimný, neviem si predstaviť, že by som len s jednou ženou mal byť naozaj do konca svojho života. Vzťahy okolo mňa, či už v rodine alebo u priateľov nevyšli, a tak si myslím, že by aj mňa čakal bolestivý rozchod či rozvod. No a ako sa pred nimi najlepšie ochrániť? Predsa tak, že sa radšej viazať vôbec nebudem.“ – Jaroslav, 31 rokov
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.
