Muž, ktorého musíš opustiť…
DatingSilný cit. Silná žena. Prečo by opúšťala muža, ktorý je úspešný, uznávaný, inteligentný a dokonca majú i spoločné záujmy, pohľad na svet i názory na obľúbené knihy? Má pocit, že sa ľúbia, že k sebe patria. Naozaj. Nie povrchne. Nie chvíľkovo. No niečo v jej podvedomí, niečo tam hlboko pod povrchom ju hryzie a ona akosi tuší, že napriek všetkému krásnemu, čo spolu zažívajú, čo spolu získavajú, i napriek tomu, že ich vzťah má iskru a určite i nejaký skrytý zmysel v životoch dvoch úžasných ľudí, ktorý odhalia až o mesiac, možno o rok a možno o 5 rokov, i napriek tomu proste vie, že s ním nezostane. Navždy nie.
Nie preto, že by nebol dosť dobrý, nie preto, že by si ho neľúbila. Kvôli nemu samotnému. Pre jeho dobro. Tvoje vlastné svedomie ťa k tomu krôčik po krôčiku tlačí. Vieš, že ste spolu šťastní, ale uvedomuješ si aj fakt, že nie je z mužov, ktorí by za tebou prišli o 3 ráno, keď sa ti po tvári rinú potôčiky sĺz, keď v záchvate paniky kričíš a trasú sa ti ruky. Potrebovala si, aby ťa objal. Tak ako to vie len on. Silno. Ticho. Neprišiel. Nemá čas, má prácu, veľa práce. Je totiž inteligentný, úspešný a uznávaný, no hlavne vyčerpaný a zaneprázdnený. Ty vieš, že sa mu darí. Vieš, že sa mu plní jeho životný sen. Vidíš, že je plný šťastia. Vnútorného, tichého a dlhotrvajúceho, držiaceho ho pri živote v tých najťažších životných situáciách. Nie chvíľkového. Nie euforického. Si šťastná aj za neho. No kto je šťastný za teba?
Silný muž. No ty sama musíš milovať za oboch. Zozačiatku si mala len pocit neistoty, ktorý si od seba odháňala. Pobozkala si, objala a všetko bolo opäť ako lusknutím prstov v poriadku. Na moment. Na pár momentov. Chvíle bez neho boli nekonečné. Uvedomuješ si, že si na neho naviazaná. Teba však čaká tvoj vlastný svet. Musíš sa s ním vysporiadať. Sama. Nie s jeho pomocou. Nechceš ho zaťažovať. Nechceš mu na plecia nakladať ďalšie balíky povinností. Radšej ich nesieš sama, a tak po čase zistíš, že už nie ste pár. Neviete o sebe ani tie najpodstatnejšie veci. Vaše veľké rozhodnutia padajú bez vedomia toho druhého, z času na čas ti dokonca príde na um, že si teba ani všetko, čo robíš, vôbec neváži. Nikdy si sa však nespýtala. Zo strachu? Zo zúfalstva? To vieš len ty sama. Zrazu, po všetkých starostiach, odšliapaných kilometroch a rozhodnutiach, keď si na seba konečne nájdete čas, obaja cítite, že to akosi nie ste vy. Ani jeden z vás sa necíti byť vo svojej koži. Svoj.
Pomaly zažínaš badať, že niečo nie je v poriadku. Napriek tomu sa snažíš. Zvládaš prácu, školu, povinnosti. No nie s takým elánom ako kedysi. Skôr zo zvyku či povinnosti. Len ty sama tušíš prečo. On tiež. Možno ti to aj naznačil. Možno si ho nepočúvala. Možno ste to vedeli obaja. Možno.
Po čase zistíš, že práve v tom momente si mala vnímať, pretože práve to mohlo byť začiatkom konca. Obom vám na tom druhom záleží, niekde hlboko vo vás zostáva kus toho druhého, ktorý zo seba už nikdy nedostanete. Ani nechcete.
Odrazu však príde deň, keď si uvedomíš, že pre jeho šťastie by si stále urobila všetko na svete. Si skalopevne presvedčená o správnosti svojho rozhodnutia, a tak v tomto momente konáš. Koniec.
I keď máš pocit, že ste spriaznené duše, i keď si nevieš predstaviť deň bez toho, že by si počula jeho hlas a cítila jeho vôňu, jednoducho a jasne v tejto chvíli cítiš, že nastala najsprávnejšia doba odísť. Vieš, že to bez teba zvládne. Vieš, že to bez neho zvládneš. Bude nasledovať obdobie, kedy pravdepodobne nebudete v kontakte, pretože to proste nedokážete. Zošaleli by ste. V budúcnosti sa opäť môže stať, že svoje svety budete zdieľať, že pôjdete na koncert kapely, ktorú ste predtým nestihli. Možno a možno nie. No práve teraz vieš, že nie je vhodný čas.
Buď šťastná. Buď šťastný. Stále ste to vy. Svoji.
zdroj foto: elitedaily