Je v poriadku, že sa nemiluješ každý deň. Si len človek, ktorý robí chyby a nie je dokonalý. Snažíš sa byť lepšia, vyzerať lepšie, no nie vždy to ide. Sú skrátka dni, kedy sa nebudeš cítiť dobre ani keby máš na sebe tie najkrajšie šaty. Je v poriadku smútiť, kúpiť si nezdravé jedlo, ľahnúť do postele a pozerať seriály. Každý máme na to právo.
Spoločnosť nám hovorí, aby sme boli navzájom konkurenciou a drali sa dopredu. Preto máme niekedy pocit, že nie sme dostatočne dobrí, že nevyzeráme dobre a že sa potrebujeme zmeniť. Pravdou však je, že každý z nás sme jedineční a nemusíme sa vôbec pretekať alebo si niečo dokazovať.
Chceme mať veľa followerov, chceme byť obdivovaní, milovaní, úspešní a to všetko s minimálnou snahou. Vidíme nádherné a šťastné ženy, ktoré často cestujú a vraj majú dokonalý život. Zdanie však môže klamať, no to my nevieme rozlíšiť.
Naše zrkadlo je náš nepriateľ. Pozeráme sa doňho pričasto a väčšinou si len vzdychneme a odídeme od neho. Myslíme si, že nie sme príliš dobrí a len málokedy máme pocit, že sme so sebou spokojní. Túžime po akejsi dokonalosti, ktorá je však mýtus a my nikdy dokonalí nebudeme.
Naše egá sú príliš nafúknuté a my už pri najmenšom náznaku zlyhania či kritiky máme zo seba hrozný pocit. Chceme si navzájom dokazovať, že sme skvelí a tí najlepší, no vnútri sme vyprahnuté duše, ktoré nič hodnotné nerobia. Nemáme dosť času na to, aby sme boli dokonalými ľuďmi, ktorými sa snažíme byť.
Vraj nemáme čas na hlúpe konverzácie, no pritom sme ich tvorcami a často riešime veci, ktoré nám berú dobrú energiu. Nemáme čas na cvičenie, no zato si doprajeme čas sťažovaním sa na svoju postavu. Je v poriadku nebyť dokonalý. Taktiež je v poriadku mať sa rád so všetkými nedokonalosťami.
