Láska, pri ktorej vieš zabudnúť na dni plné stresu, zloby a riešenia vecí, ktoré význam nemajú. Taká láska je ako tanec. Keď dvaja tancujú bez toho, aby nacvičovali dlhé hodiny nejakú choreografiu. Jednoducho on vedie ju a ona mu verí.
Stále som snívala o tom, ako s ním pretancujem celý náš spoločný život. Na večernom bále zabudnem na čas, ktorý tak uteká. Zabudnem na slová, ktoré ma zasiahnu a spôsobia priepasť v srdci. Zabudnem na to, že niekto chce, aby som žila podľa jeho predstáv. Na večernom bále budeme jedno telo, jedna duša. Pohltí nás moment kúzla a tvoj úsmev ma zasiahne šípom priamo do srdca. Zasiahne ma tak, ako po prvýkrát, keď sme sa stretli.
V srdci máme jedno miesto, ktoré nájde len tá pravá osoba. Srdce pocíti bolesť, úder zla, zmiešané pocity. Ale v srdci je ukryté jedno miesto, ktorého sa dotkne len pravá láska. Je skryté, je tajomné, ale je to miesto, ktoré strach nepozná. Čaká na tú pravú lásku. Nikdy predtým som o tomto mieste nevedela, až kým mi nezačalo búšiť pri pohľade na teba. Začalo sa chvieť ako keby znova ožilo, a to v momente, keď si prichádzal a v momente, keď si odchádzal. Ako je možné, že som o tomto mieste v srdci nevedela?
Zrejme som bola príliš zahľadená do vecí, ktoré moju prítomnosť odmietali. Bola som zarmútená a žila za sklom. Za sklom, ktoré nebolo priehľadné. Bolo rozbité. Moje miesto, to krásne miesto v srdci. To miesto zvané láska. Na to miesto som zabudla. Zabudla som na seba. V živote to možno nájdeme samé a zistíme, že začalo žiť pre pravú lásku. Možno on pristúpi bližšie a ukáže, že jeho srdce bije v rytme toho tvojho. To srdce ako keby bolo jedno spoločné, bijúce láskou.
Moje nájdenie miesta lásky bolo rýchle a zároveň krásne. Bolo spontánne, keď som zazrela jeho. Vedela som, že bude mojím tlkotom srdca. Občas sa nám sníva, že padáme a padáme a v tom sa strhneme a zobudíme. Tak som padala útesom, keď v tom ma zachránil. Keď som prestala veriť na lásku, na večernom bále ma chytil. Vzal moju ruku do svojej dlane a položil si ju na srdce. Díval sa, mlčky som sledovala jeho oči, nevedela som odtrhnúť pohľad. Usmievala som sa, opýtal sa či vnímam tlkot jeho srdca. Lásky sa nebál, len čakal. Čakal na tento moment, aby mi ukázal, že jeho srdce skutočne bije v mojej prítomnosti. Večerným bálom sme pretancovali v objatí. A naše srdcia búšili rovnakým vášnivým tempom.
