McDonald’s v odievaní a.k.a. z ktorej strany nám klamú o fast fashion?
Som_fashionista
Pýtali ste sa už samých seba ako je možné, že to výpredajové tričko, ktoré ste si práve kúpili, bolo priveľmi lacné? V skutočnosti také lacné nie je.
Písať o tomto globálnom probléme je veľmi komplikované. Jednak z tej stránky, že vám po napísaní tohto článku hrozí vyhadzov (pracujem ako sales advisor v módnom priemysle), no aj zo stránky dostupnosti informácií vďaka nášmu vysoko ospevovanému internetu. A vraj na internete nájdete všetko. Čo ak je ale týchto informácií enormné množstvo a vy neviete na koho strane máte stáť? Je to rovnaký prípad ako pri zdrojoch na seminárne práce do školy – “nepoužívajte wikipédiu, pretože tam môže pridať hocikto hocičo bez preverených skutočností”.
Problém fast fashion sa čoraz viac skloňuje každým dňom. Ide o produkovanie neznesiteľného množstva oblečenia za malý peniaz, sprevádzané znečisťovaním životného prostredia a porušovaním etického kódexu (a to nemôžem hovoriť o vykrádaní, keďže návrharstvo nechráni autorský zákon). Návrhy na svetové fashion weeky sa realizujú niekoľko mesiacov. Až potom sa kolekcia šije a rozváža do butikov. Fast fashion reťazce, ktoré tieto prehliadky sledujú to majú omnoho rýchlejšie. Nakopírujú kolekciu do niekoľkých týždňov a častokrát si ich môžeme kúpiť skôr ako originálne kúsky. Toto oblečenie vám má navodiť pocit, že už do mesiaca vyjde z módy. Presne toto je príčinou, že vyhodíme počas roka približne až 30 kg “nepotrebného” oblečenia. Nejde iba o plytvanie materiálov, peňazí a niekoľko hodinovej práce ľudí, ale dôležité je aj vedieť, koľko cennej vody sa pri tom minie. Na výrobu jedných jeansov sa minie až 20 000 litrov vody.
Našťastie sa aj ekológia stáva veľmi “in” záležitosťou. Pretože inak by sa už skôr a omnoho viac značiek zapájala do ekologických programov. Alebo azda máme veriť tomu, že v takmer rovnakom čase sa všetky módne domy uvedomili a chcú odrazu chrániť planétu narozdiel od svojich ziskov? Neviem či im môžem s pokojným svedomím veriť, alebo ide iba o ďalší marketingový ťah. Keď som hľadala na internete informácie ohľadne fast fashion, do očí sa mi dostali typické značky, v ktorých nakupujem. Na čele vládla Zara, v tesnom závese H&M, Primark sa na slovenských stránkach prevažne neobjavoval, pretože najbližší je v Rakúsku. A mnoho ďalších podobných značiek, respektíve aj rovnakých (to platí napríklad pre Bershku, Stradivarius a Pull & Bear, ktoré spoločne so Zarou spadajú pod jednu firmu Inditex; politiku majú teda rovnakú).
Na stránkach Inditexu som našla ohľadne ekologických riešení iba to, že do roku 2020 chcú mať všetky obchody 100 % ekologicky účinné (dosiahnutie maximálnej produktivity minimálnymi nákladmi) a po spýtaní sa pracovníka z jedného ich obchodu sa mi dostávali odpovede, že veci ohľadne nelegálnej detskej práce sú interné informácie, alebo že o žiadnom programe na ochranu detí nevedia. Pri H&M neviem či môžem byť úplne objektívna. Často sa ku mne dostávajú tiež viac informácií ako majú “bežní ľudia”. No po prezretí stránok sa vám určite nedostanú odpovede typu “neviem”. Musím povedať, že H&M sa dosť zmenilo za posledné roky a veľmi sa začalo snažiť ohľadne týchto otázok.
Síce na internete nájdete informácie, že v továrniach v Bangladéši pracujú deti, no práca detí je v H&M, ako oni tvrdia, neprijateľná a spolupracujú aj s UNICEFom s cieľom zrušiť detskú prácu po celom svete. Čo sa týka životného prostredia, pozrite si program Conscious (doma som si skontrolovala oblečenie a budem sa snažiť polepšiť – nápis conscious sa medzi mojím oblečením objavuje iba 3 krát). Príjemné prekvapená som však bola pri odpovedaní na moju otázku u značky Lindex. Vraj si viete presne zistiť odkiaľ pochádza materiál, dokonca z akých plantáží. Túto vec som si konkrétne neoverovala, no našla som mnoho iných informácií na ich webovej stránke, ktoré taktiež súviseli s recykláciou a pod.
Ako môžeme pomôcť? V prvom rade, vždy sa zamyslite nad tým, čo kupujete. Nevyhadzujte zbytočné peniaze na boty, ktoré su vám malé len preto, že sú v zľave. Šetrenie na nepotrebných veciach je prvým krokom. Krok číslo dva, nikdy nič len tak nevyhadzujte do koša. Ja osobne radšej veci posuniem ďalej, hodím do recyklačného koša v robote, v krajnom prípade tričko použijem ako handru. Tip číslo 3 – nakupujte alá second hand, predávajte alá second hand. Samozrejme nemusí byť celý váš šatník zostavený iba z takýchto kúskov. No to, že niekomu urobí vaše nenosené tričko radosť, spôsobuje radosť aj životnému prostrediu.
Aj keď ani vy stále neviete, či médiá iba nafukujú bublinu falošných obvinení, alebo majú pravdu a módne značky sa snažia len ukazovať sa v lepšiom svetle pred verejnosťou, stále môžete využiť týchto pár tipov, ako zlepšiť vnímanie tohto problému a ako s ním bojovať aspoň s minimálnou námahou.
titulná foto: aos
