Keď som bola malá, bola som doslova antitalent na všetko.  Na všetky kolektívne športy. Popravde, to mi ostalo  doteraz.  Hrať na hudobný nástroj som tiež nevedela. Spev by som spevom nenazvala. Hoci, si pospevujem aj dnes.

Keď som zistila, že nebudem slávna speváčka ani virtuózka, že nebudem reprezentovať  svoju krajinu v žiadnom športe, začala som čítať. Len som jedného dňa prišla domov, dala podpísať rodičom prihlášku do knižnice a ešte v ten deň som ju aj zaniesla. Dokonca, si požičala aj prvých päť kníh.

Stala som sa knihomoľom rodiny a stále ním som.

9b3d19cfd9cc6188d304a16d4b5e5d7b

pinterest.com

Knihy, poviedky, rôzne články, citáty. To všetko som hltala a stále hltám.

Postupne som zistila, že ma to láka, písať vlastné myšlienky.  A raz z nich možno aj vznikne kniha. Pred nedávnom som sa zverila kamarátke. Jej slová ma podporili v tom, že to čo robím a jedného dňa budem robiť, je mojím darom.  V podstate povedala, že mám na to.

Mám tu možnosť  meniť slová na myšlienky.

Vidím, ako niektoré tie myšlienky chytajú ľudí za srdce. Aké reakcie majú.

Zimomriavky, plač, smiech. Bolesti, trápenia, starosti.

Všetko, čo prežívam.

Dávam do slov, aby si si neskôr aj ty z nich mohla niečo vziať.

Po rokoch tvrdej práci som si vycibrila štýl a spôsob písania.

large (1)

weheartit.com

Bolo to ako futbalový tréning.  A stále je. Stále  sa mám v čom zlepšovať.

Som taký slovný futbalista.

A myšlienky sú moje góly.

Neboj sa používať slová.

Žiješ v dobe, kedy si môžeš povedať resp. napísať čo chceš. Využi to. Založ si blog, stránku na facebooku, hocičo, kde môžeš využiť dar slova. Milujem súčasnosť hlavne pre toto, pre ten priestor, kde môžeme povedať vlastné myšlienky.  Kde môžeme obe, aj ty aj ja, využiť  to, čo nám bolo dané.

Čítaj, píš, snívaj. 

O tom je ten dar.

Dar slova.