Je to už dávno. Veľmi dávno. Obdobie, ktoré sa dá nazvať ,,medzičas“ nás dvoch, neznášam práve najlepšie. Stále ťa mám vo svojom srdci, stále ťa ľúbim a stále ťa chcem tak vášnivo ako vtedy.
Chcem, aby sme znovu mali to, čo sme pred časom stratili.
Chcem, aby nám znovu patril svet.
Chcem, aby všetko naokolo bolo naše. Aby sme sa cítili slobodní, aby sme boli úprimní a šťastní.
Chcem, aby sa toto všetko vrátilo.
Chcem, aby sa vrátilo to, keď sme sa vozili v tvojom aute. Ulice boli prázdne, bol letný večer a spievali sme si pesničky. Chcem, aby sme nič neriešili, aby sme sa nedívali na ďalekú budúcnosť a aby sme si znovu užívali prítomnosť. Prítomnosť jeden druhého.
Chcem, aby sme sa vykašľali na ľudí, ktorí nám náš vzťah len kazili. Chcem, aby sme neriešili to, čo si o nás kto pomyslí. Aby sme sa nedívali na názory ostatných.
Chcem, aby si mi večer, pri pohári vína hovoril, čo ťa trápi. Aby si sa mi otvoril, nech ti môžem pomôcť a byť tu vždy pre teba. Chcem, aby si vedel aj ty o mojom strachu. O tom, ako dlho sa už trápim pre to, že tu nie si. Pretože vždy, keď chcem na posteli chytiť tvoju ruku, je tam prázdne miesto.
Chcem ti povedať, ako veľmi mi chýbajú tvoje objatia, ako veľmi mi chýba tá vášeň, ktorá bola len naša. Ako veľmi mi chýbajú tvoje bozky, ktoré vedeli byť trestajúce, no zároveň veľmi jemné.
Chcem ti povedať, že ťa milujem rovnako ako aj na začiatku. Chcem ti povedať, že som ťa nikdy neprestala milovať. Že aj po takom dlhom čase, ktorý sme boli od seba, máš stále miesto v mojom živote.
Chcem, aby sme znovu mali to, čo sme stratili. Aby sme znovu mali našu lásku, ktorá nebola obyčajná, ktorá nebola normálna, ale ktorá patrila len nám.
