unsplash.com

Pamätám si, keď sme mali v jeden tmavý večer rozdielny postoj k vínu. Ty si ho chcel ochutnávať a vyžívať sa v ňom, a ja som hľadala únik od starostí alebo len jednoduchý pokoj na duši.

Ty si chcel sedieť po tme v izbe pri krbe a ja von, na kopci za mestom, pozerať na hviezdnu oblohu. A niekedy v tomto období sme si prestávali úplne rozumieť, no ani jeden z nás na to vôbec nebral ohľad. A asi preto to skončilo tak rýchlo, ako to len všetko začalo.

V mnohých veciach sme boli podobní, no v niektorých úplne odlišní. A to sa ti po čase prestávalo páčiť. Vlastne, doteraz nepoznám dôvody, prečo si určité veci začal postupne úplne ignorovať. Lebo ja ich neignorujem doteraz. A vždy keď kráčam naprieč tým veľkým parkom, kde sme sa prvýkrát pohádali, zovrie mi žalúdok.

Áno, aj po takej dlhej dobe. 

zdroj: unsplash.com

Asi je aj tak stále na škodu, že sme si za ten čas neotvorili ani jednu fľašu. Ani nie kvôli tomu, že by sme neboli k sebe úprimní, no možno by sme sa začali viac rešpektovať.

Ale vieš, čo je na tom to najhoršie? 

Presne to, že aj keď som ho s tebou nikdy nepila, stále mi ťa to víno pripomína. Či už je naliaty v sklenenom pohári, plastovej fľaši alebo oranžovom hrnčeku. Ale nie som si istá, dokedy to bude takto pretrvávať.

Lebo začínam mať pocit, že o nás dvoch by som nemala rozprávať s pohárom vína v ruke. A hlavne nie vtedy, ak to nebol prvý pohár. Lebo vtedy budem zas a znova musieť premýšľať a skúmať minulosť. No nechcem byť zodpovedná za tie činy, ktoré môžu tomu ďalej nasledovať.

A úprimne, nechcem si znovu búchať hlavu o stenu, ak by som si ďalšie ráno prečítala slová, ktoré by som v tú chvíľu ihneď oľutovala. Aj napriek tomu, že moje skoro opité ja to tak o druhej v noci chcelo.

P.S.: To tvoje telefónne číslo by som radšej mala vymazať zo svojho mobilného telefónu. Vieš, len pre svoje vlastné dobo. 

Alebo aj tvoje? 

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórie Life