List môjmu princovi -

Drahý môj, viem, že v dnešnej dobe, keď nahradili listy e-maily a chatové konverzácie, keď emócie vyjadrujeme viac smajlíkmi ako slovami, nie je zvyčajné písať listy. No ja ti ho napísať chcem. Práve preto, že aj náš vzťah je iný. Možno zvláštne krásny, ale presne taký, o akom som snívala a ktorý mi ukázal, že sny sa plnia.foto: pinterest.com

Aj keď tomu niekedy sama neverím. Vždy pred spaním, keď sa zahľadím na tvoju fotku, ktorú mám na nočnom stolíku pri posteli, kde máš ten najkrajší úsmev, sa pýtam, prečo práve ja mám také šťastie. Často si myslím, že si až neskutočne krásny, príliš dobrý a príliš milujúci na to, aby si mohol existovať.

Len ty vieš, čo pre mňa znamenáš. Musím priznať, že v čase, keď bol môj život obklopený prácou natoľko, že som si nechcela pripustiť nikoho k telu, nie to ešte nejakú lásku, sa moje srdce rozhodlo za mňa. Možno je to príliš rozprávkové, pre niekoho príliš nereálne, no už po prvom stretnutí som cítila, že ty si ten pravý. A i keď sa odvtedy v našich životoch veľa zmenilo, toto presvedčenie sa potvrdilo.

Preto ti ďakujem. Že si mi ukázal, aký môže byť svet farebný a život krásny. Ďakujem ti za každé krásne miesto, na ktoré si ma vzal a ktoré som spoznala len vďaka tebe. Ďakujem ti za dôveru, keď si ma zobral na náročnú turistiku, pri ktorej som sama nevedela, či ju zvládnem. Nikdy nezabudnem na tvoju nežnú, ale zároveň silnú ruku, ktorú si mi podal, keď som už nevládala. Naučil si ma tým dôverovať, ale aj veriť v samu seba a prekonávať svoje hranice.

Ďakujem ti za podporu vo chvíľach, kedy som bola zmätená životom, kedy som premýšľala nad tým, či má moja práca zmysel, či naozaj študujem to, čo ma baví a kam vlastne smerujem. Sedela som vtedy u vás ako kôpka nešťastia a namiesto pekných slov som sa na všetko sťažovala. Možno si ma sám nechápal, ale bez toho, že by si ma súdil, alebo čo i raz prerušil, si ma vypočul.foto: pinterest.com

Som ti vďačná za každé objatie. Za to, že si trpel moje nálady, ktoré ma rozčuľovali, ale nevedela som ich uniesť. Spomínam si, ako sme boli vonku na bicykloch a namiesto toho, aby som ešte bola s tebou, som utiekla domov. Cítila som sa vtedy sama a nepochopená, no nechcela som pri sebe nikoho. Rešpektoval si to, ale svojím náručím, ktoré si mi poskytol pri rozlúčke, si mi ukázal, že mi rozumieš. Alebo sa o to aspoň snažíš.

Vážim si ťa a to nielen ako blízku osobu. Obdivujem na tebe tvoju kráľovskú odhodlanosť a vytrvalosť, vďaka ktorej si mal odvahu bojovať za moje zranené srdce. Och, ako si len cením, že si bol vždy iný. Že si tak dlho rešpektoval status kamaráta, ktorý som nemala odvahu zmeniť, i keď som ťa tak dlho ľúbila. Cením si i tvoju pracovitosť, vďaka ktorej zvládaš všetky náročné úlohy.

Drahý môj, píšem ti tento list. Viem, že nie som dokonalá. Viem, že je možno niečo, v čom sme rozdielny. Áno, viem aj to, že ťa nebaví počúvať hudbu, ktorú ja milujem a že aj keď mi to priamo nepovieš, často ti vadí moje hlasné komentovanie filmu, ktorý obľubuješ, ale mňa nudí. Viem, že máme chyby, ale možno práve preto sme si takí blízki. Možno preto, že to síce vieme, ale i prijímame. Nehľadíme na to, čo nás rozdeľuje, ale na to, čo nás spája. Vážim si ťa a možno neviem, čo prinesie budúcnosť, ale už teraz viem, že sa snívať oplatí, ako aj veriť v lásku. Lebo práve tá príde vtedy, keď ju nečakáme a cítime sa nepripravený. Lebo tak je to správne.

Aké krásne je, ak viem, že i v dnešnej dobe sme dôkaz toho, že láska existuje. Skutočná, nesebecká, čistá a úprimná. Tá, ktorá nerieši to, čo bolo, ani nezväzuje nereálnymi sľubmi. Iba je. Jej iskra tlie tichúčko a nenápadne v každej z nás a čaká na to, kedy príde ten pravý, ktorý ju v nás zapáli.

A ja ti, Princ môj, ďakujem, že v mojom živote si to práve ty a ja som vďaka tebe pochopila, prečo mi to nikdy predtým nevyšlo s nikým iným.