Všetky sme ako malé sní­vali o na­šom pr­vom sku­toč­nom bozku. O ta­kom, ktorý bude stáť za to, aby sme si po­ve­dali, že ja už som svoju prvú a vy­sní­vanú pusu do­stala. Každá máme svoje pred­stavy o tom jej pr­vom, no a te­raz vám chcem po­ve­dať niečo málo o tom mo­jom pr­vom bozku. Snáď bude as­poň z po­lo­vice taký ro­man­tický pre vás, ako bol pre mňa.

Za­čnem hneď krásne a to o mieste, kde sa to všetko stalo. Ho­land­sko, áno presne tu, v kra­jine štu­den­tov. Išla som tam nav­ští­viť ka­ma­ráta spolu s bra­tom. Ob­zreli sme si kra­jinu, pre­šli pár miest a mohla som do­mov od­ísť s veľa krás­nymi spo­mien­kami. Čo ale čert nech­cel, ako sa vraví, predsa by som ne­odišla z Ho­land­ska bez toho, aby som bola na sku­toč­nej štu­dent­skej vy­so­koš­kos­kej párty.

Pon­de­lok ve­čer sa zišlo pár ľudí, ktorí sa smiali, pri­pili si a roz­prá­vali sa. Bol tam chla­pec, trošku starší odo mňa. To však ne­va­dilo. Po pár ho­di­nách strá­ve­ných na byte, sme sa roz­hodli ísť po­kra­čo­vať do klubu. Chla­pec si ma za­sta­vil a za­čali sme sa roz­prá­vať. Po chvíľke sa ku mne na­klo­nil a po­ve­dal mi, že ma chce po­boz­kať. (Toto všetko sa dialo po an­glicky, takže ešte väč­šia ro­man­tika!) Áno, po­boz­kala som ho, a bolo to to naj­lep­šie, čo som mohla uro­biť! Ne­ľu­tu­jem nič. Tým sa ale prí­beh ne­končí.

Ne­skôr sme sa vrá­tili späť do klubu za os­tat­nými. Celý čas sme sa na seba usmie­vali. Po pár ho­di­nách sme sa pre­su­nuli opäť na chvíľu na byt. Žiaľ, ten zlatý cha­lan mu­sel už od­ísť, tak som ho išla od­pre­va­diť ku vý­ťa­hom.

On opretý o vý­ťah a ja pred ním. Po­zreli sme sa na seba a ani ne­viem ako, po­boz­kali sme sa. Znovu a znovu a znovu. Viete čo sa mi na tom pá­čilo naj­viac? Ne­pot­re­bo­val ma chy­tiť za za­dok alebo inde. Dr­žal ma okolo panvy a za pás. Moje ruky boli okolo jeho krku a sem-tam moje prsty v jeho vla­soch. Bol to ten najk­rajší po­cit, aký som do­te­raz za­žila. Nič ne­bolo kraj­šie ako týchto pár mi­nút s ním. Ne­ľu­tu­jem nič, čo sa stalo. Na­ko­niec sme sa mu­seli roz­lú­čiť. Ob­jal ma a dal mi krásnu pusu do vla­sov. Takto sme sa roz­lú­čili, a tým, sa toto pre mňa stáva vý­ni­moč­ným a navždy za­pa­mä­ta­teľ­ným.

View this post on Ins­ta­gram

🌶

A post sha­red by Ka­tya Mirо (@ka­ty­amiro) on

Bo­hu­žiaľ tento ve­čer ostane len ako spo­mienka, pre­tože on žije tam a ja tu. Mys­lím si, že ak by sme sa mali znovu stret­núť, tak sa tak stane.

Vám ženy a diev­čatá chcem po­ve­dať, že mô­žeme si to v hlave pred­sta­vo­vať naj­lep­šie ako vieme, no osud to vždy za­riadi ešte lep­šie. A verte, opla­tilo sa ča­kať.

Komentáre