Hovorím, že si to ani neviem predstaviť, a pritom si to predstavujem tak často. Nie že by som to chcela, to moja myseľ a srdce jednoducho ovládnu myšlienky, ktoré sú pre mňa desivé. Mám vedľa seba lásku svojho života, všetko je tak krásne, no aj tak sa bojím toho, že by som o teba zrazu mohla prísť. Je to moja nočná mora, ktorá zrejme k láske patrí.
S veľkou láskou totiž vraj prichádza aj veľký strach. Čím viac milujeme, tým sa viac bojíme – o to, aby bol daný človek šťastný, zdravý, v poriadku, a najmä, aby sme o neho nikdy neprišli. Pomyslenie na to, že by sa naša rozprávka skončila v jednom nečakanom momente, je tak bolestivé, až mám z toho skutočné závraty. Prečo sa však takto mučím?
Moja nočná mora nie je realita
Všetko je skvelé a mala by som si užívať to, čo je tu a teraz. Našu lásku, krásne momenty, to, že sme tu jeden pre druhého. No život ma naučil, že je to jazda na kolotoči. Raz si hore, raz dole. Slnko strieda dážď a tie najkrajšie chvíle vystriedajú tie najhoršie. A ja len dúfam, že v oboch prípadoch budeš po mojom boku. Neviem si ani len predstaviť, že by si tu nebol, no aj napriek tomu sa kvôli tomu dokážem aj rozplakať.
Srdce mi ide vybuchnúť od lásky, ktorú k tebe cítim. Ak by som o ňu mala prísť, netuším, či by nevybuchlo naozaj. Človek, ktorého láska zlomí, má skutočne pocit, že umiera. Je to zvláštne, no vyzerá to tak, že spolu s ňou nám do života prichádza istota a neistota zároveň. Pocit bezpečia, no aj strach zo sklamania.
Keď sa v našom živote objaví ten pravý, všetko sa bude zdať dokonale v poriadku. No pri zaspávaní sa žiadna z nás neubráni myšlienke na to, či to nie je iba sen. Či naozaj môžeme mať všetko, po čom sme túžili bez toho, aby sme o to museli prísť. Jediné, čo sa chcem naučiť, je to, aby som tieto myšlienky zahnala ďaleko preč, pretože mi kazia to, čo mám. V skutočnosti nie v žiadnej predstave.
