Končím tvoju hru a začínam tú svoju
Z-Blog
Už to bude pár týždňov, čo si bez slova odišiel. Odstrihol si ma zo svojho života, a tak som ťa stratila… Od kedy si preč, mnohokrát som rozmýšľala nad tým, čo sa medzi nami stalo. Prešla som si všetkými spomienkami, ktoré si mi dal. Všetky tie noci strávené po tvojom boku, dlhé telefonáty, pri ktorých som sa nikdy nevedela prestať smiať, polnočné správy, ktoré boli štipkou líznuté alkoholom a práve preto boli také zábavné. Pohľadom na naše fotky sa mi tisnú slzy do očí. Spomínam si na nápoj, ktorý sme pili všade, kde sme spolu boli.
Navždy mi ťa bude pripomínať.
Doteraz cítim dotyk tvojej ruky… Hrial ma na každej ceste autom, ktorým si ma brával na miesta, o akých som dovtedy vôbec nevedela. Stále chcem cítiť to, čo som cítila presne vtedy, keď si mi zaspal v lone po dlhom, náročnom dni. Myslela som si, že mám všetko. Stále dúfam, že je to len zlý sen a ja sa z neho raz zobudím. Stále dúfam, že to nebolo posledný krát, čo som ťa mohla pobozkať, objať a držať ťa tak silno, až si nevedel dýchať.
No je načase zobudiť sa. Všetko to boli len priania, ktoré mi v srdci upravovali to kým naozaj si. Naivné myšlienky, že sa raz možno vrátiš ma nikdy neposunú ďalej. Všetko je tak, ako má byť a ja teraz aspoň viem, že nikdy nikomu nesmiem dať viac, než to, čo si zaslúži.
Nesmiem obdarovávať láskou niekoho, kto o ňu jednoducho nestojí.
Prázdne reči, výhovorky, klamstvá… stále som dúfala, že to nie je tak, ale pravda sa ukázala. Nikdy si nepoužíval sladké kecy, nebol si zaľúbený debil a preto som ti verila. Dával si mi nevypovedanú nádej, že raz by som mohla tvoju hru vyhrať ja. No bola som pre teba len jedna z mnohých. Pešiak v tvojej šachovej parte, zatiaľ čo kráľovnou bola iná. Nie som smutná z toho, že si mi klamal, som sklamaná z toho, že už ti nemôžem viac veriť a práve to ma na tom mrzí najviac.
Ak sa niekedy vrátiš, už ti nikdy nedovolím spraviť to, čo si so mnou robil doteraz. Nesmiem dopustiť, aby niekto ako ty, ovládal takú veľkú časť mňa. Už nebudem tvojim tajomstvom. Pred pár týždňami si odišiel bez slova a zabuchol si mi dvere pred nosom a ja som ich teraz zamkla. Všetky spomienky síce zostanú, ale teba už nikdy nevpustím do môjho života. Narobil si v ňom takú spúšť, ktorá sa bude dávať dokopy ešte dlho, ak vôbec…
Som ti síce vďačná za všetky lekcie, ktoré si mi priniesol, no ja túto hru končím a dokážem ti, že aj malý a na pohľad bezvýznamný pešiak dokáže dať kráľovi šach-mat.
