Ako povedal Joey v Priateľoch, láska je o dávaní a prijímaní. Síce z toho bolo vtipná scéna, no podstata myšlienky je skutočná a pravdivá. Ak máš po boku toho pravého, všetko, čo do vzťahu vložíš, by sa ti malo aj vrátiť. Každý prejav lásky, rešpektu, dôvery. Keď len dávaš, no z jeho strany nedostaneš ani zlomok z toho, potom si to nezaslúži.

Nemá žiaden význam dávať energiu do niečoho, čo z nej nedokáže vytvoriť svetlo. Nemusíme chodiť okolo horúcej kaše, vzťah, v ktorom to obaja necítite rovnako, nemá význam. Strácaš ním len svoj čas a mrháš láskou na niekoho, kto ju evidentne až tak veľmi nechce. Pritom iný by ti ju 100x vrátil späť. V láske sú totiž vždy dvaja.

Nemôže jeden ľúbiť viac. Prejavy lásky sú síce rôzne, ale jej sila je rovnaká. Nemôže mať jeden vždy pravdu, posledné slovo, viac rešpektu, … Vzťah je o rovnosti, o všetkom, čo spolu rovnako zdieľate. Ak miluješ celým srdcom, potom si zaslúžiš cítiť rovnakú lásku od neho aj ty.

Ak to tak nie je, potom nie je ten pravý. Je čas dať mu zbohom. Je čas, aby na jeho miesto prišiel niekto, kto ocení všetku tvoju snahu. Kto sa bude o teba starať a zaujímať rovnako, ako ty o neho. Nič viac, nič menej. Nie je to žiadna veda, nič ťažké. Iba obyčajná krásna láska, pri ktorej sa nebudeš cítiť vyčerpaná.

Pretože láska nie je samozrejmosť. Nie je to o tom, nechať sa hýčkať a sám nerobiť nič. Je to o každej maličkosti, vďaka ktorej si dokážete, ako veľmi vám jeden na druhom záleží. Že to cítite a chcete rovnako. Vždy a v každej situácii ste jeden tím. Dve duše, jedno telo.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.