„Zistila som, že to vôbec nie je o ňom, či ho ľúbim. Je to o mne, o mojich citoch a ja ho môžem ľúbiť, aj keby mi to neopätoval. Veď to sú naozaj moje city a láska je bezpodmienečná, takže tam nemôže byť podmienka „ak“. Nech jeho city sú akékoľvek, ja tie svoje poznám,“ mala som raz monológ u svojho kamaráta pri raňajkách suchej bábovky s mliekom. Ale našťastie, suchá bola len bábovka, ten rozhovor nie.

Veľa som vtedy pochopila. Jeho odpoveď bola: „Myslím, že konečne dospievaš. A máš pravdu. Ak niekoho ľúbiš, nemôžeš mu dávať ultimáta alebo ho nútiť cítiť to isté. Láska predsa nie je o tom, či on ľúbi teba, ale o tom, či ty ľúbiš jeho.“

Čo to tá zase trepe, veď všade sa spieva, píše a hovorí, že na lásku treba dvoch. Ha, s tým súhlasím. Ale prečo by si mala niekoho ľúbiť len ak on ľúbi Teba? To je láska? Založená na podmienkach? Opakujem, povedz si tú vetu a zamysli sa nad jej nezmyselnosťou: „Ľúbim ťa ak aj ty ľúbiš mňa.“ Čiže po rozchode sa už ľúbiť nebudeme. Ale kde je napísané, že keď sa končí vzťah, skončí sa v presne v tom istom čase aj láska?

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: unsplash.com

Prečo, keď nás niekto prestane milovať, začíname nadávať, osočovať, cítiť hnev a občas dokonca nenávisť? Možno zo žiaľu. A my ľúbiť nemusíme prestať v tom istom čase? Sú to naše city a môžeme aj o svojom bývalom hovoriť pekne, hoci on k nám už neprechováva city. Koniec-koncov, bol súčasťou nášho života, zasadil v našich srdiečkach semienko, ktoré v nás bude rásť a vyvíjať sa ako strom.

Áno, bude v nás pomyselný strom, ktorý budeme občas polievať. Ten človek nás veľa naučil a dal nám veľa vecí, z ktorých budeme dlho čerpať. Možno tá rastlinka v našom srdiečku bude chvíľu tak rozkonárená, že tam nebudeme schopný zasadiť  nové semienko. Ale to nám nemôže vadiť, pretože raz sa nové semienko prederie samé a vytvorí si priestor na prežitie a rast, a možno toho starého „dôchodcu“ úplne vytlačí. Takže raz sa zobudíme, polejeme výhonok novej lásky a vykročíme do nového dňa.

Ale neurýchľujme tento proces umelo. Nechajme spontánne v nás dohorieť starú lásku a nehanbime sa za to. Navyše, niektoré rastlinky nám na záhrade vyrastú vtedy, keď to vôbec nečakáme, lebo sme nič nesadili.