„Zostaneme v kontakte, nemôžem byť úplne bez teba.“
„Navždy ťa budem ochraňovať, dávať pozor, aby ti nikto neublížil. Sľubujem.“
„Budeš moja najlepšia kamarátka, vždy.“
Toľko klamstiev pokope. Odvážila som sa. Po roku a pol. Prečítala som si, čo si mi písal a musela som sa pousmiať. Kde to všetko zmizlo? Kde si zmizol TY? Už je to dlho. Dlho sme sa nevideli. Práve som si uvedomila, že si už ani nepamätám zvuk tvojho hlasu. Aké bizarné. Kedysi som zaspávala pri tvojom speve a dnes si ho zrazu nemôžem vybaviť. Myslíš občas na tie klamstvá? Myslíš občas na mňa? Na nás…? Bol si prvý a zostaneš ním až do konca. Ale odstrihnutie, vymazanie z tvojho života ma bolí a bolieť neprestane. Chcela som to napraviť, naozaj. A ty to vieš. Ale už odmietam robiť prvé kroky. Sú až priveľmi bolestivé. Ale prekvapivo, po každom ďalšom som sa cítila čoraz viac a viac silnejšia. No ty máš teraz skvelý, úžasný život a nemáš na také malichernosti čas. Som šťastná, že sa máš dobre. Nikdy som ti nič zlé neželala a nikdy nebudem.
zdroj: unsplash.com
Chcem len jedno. Aby si občas aj ty cítil tú prázdnotu, čo zostala v tvojom vnútri. Aby si si aspoň raz uvedomil, čo všetko si nasľuboval a nesplnil. Aby si sa raz na seba pozrel v zrkadle a povedal si, že si to pokazil. Aby si aj ty zažil aspoň jednu bezsennú noc a rozmýšľal nad tým, ako by si to celé mohol napraviť. To sa však už ja nedozviem. Ale to je v poriadku. Aj tak na teba budem myslieť. Budeš v mojich myšlienkach. Bohužiaľ aj chvalabohu. Chcem, aby si mi do konca života pripomínal, ako to chodí. Chcem, aby si mi stále otravoval myseľ, pretože napriek všetkému, bola som s tebou šťastná. A pevne verím, že aj ty so mnou. Chcem sa za 20 rokov zobudiť s vedomím, že všetko je v poriadku a že aj ty si v poriadku.
zdroj: unsplash.com
Priznám sa ti s tým, že mi chýbaš. Ako bezstarostný kamarát, verný poradca, kuchynský spevák, denný vyspávač. Chýbajú mi naše debaty o živote. Máš pohľad na svet ako nikto iný. Vidíš ho v iných farbách a to je úžasné. Chýbajú mi naše spoločné prechádzky v zime. Keď nám vločky padali na tvár. Chýba mi radosť z každého tvojho príchodu domov. Chýbajú mi naše spoločné sny a plány. Preto, keď nazbieraš dostatočnú odvahu, chcem, aby si vedel, že ja tu budem.
Nikdy som neodišla, možno sa iba trocha vzdialila. Ale bola som tu. Buď čestný a postav sa pravde do očí, klamal si. Ale ja ti to odpustím, chcem ísť ďalej.
Alebo vieš čo?! Nenaber odvahu. Nikdy. Ja sa aj tak pohnem ďalej, lebo život je divoká rieka a ja sa nechám unášať. No do konca života budem tvoj najväčší fanúšik.
S.
