-„Tá dnešná doba.“ Vý­ho­vorky s od­ka­zom práve na ňu po­čú­vame z kaž­dej strany. Veľa vecí sa ur­čite zme­nilo, od času, kedy Pat­rik Swa­yze bol naj­väč­ším ido­lom na­šich dra­hých ma­mi­čiek a v škole sa cvi­čila spar­ta­kiáda. Zme­nil sa štýl ob­lie­ka­nia, zme­nila sa hudba, ktorú po­čú­vame. Štýl tanca, akým sa na­tria­same, zme­nili sme ma­keup, ktorý po­u­ží­vame. Trvalá na vla­soch upadla do za­bud­nu­tia a kla­sické slo­ven­ské jedlá na­hra­dili „raw“, „ve­gan“ a „bio“ po­tra­viny. Ne­po­chybne, dnešný svet je iný. Ne­ho­vo­riac o so­ciál­nych sie­ťach, ktoré nie­kto­rých spá­jajú a iných roz­de­ľujú.

No zme­nil sa aj spô­sob, akým cí­time? Zme­nila sa pod­stata emó­cii, zme­nil sa prí­stup k ľu­dom? Zme­nil sa vý­znam slova láska?

zdroj: unsp­lash.com unsp­lash.com

Ot­vo­rené vzťahy, pria­teľ­stvá s vý­ho­dami či jed­no­du­chá ig­no­rá­cia dnes nie je ni­čím vý­ni­moč­ným. Keby sme sa s na­šimi star­kými roz­prá­vali o na­šich úžas­ných vzťa­hoch, asi by ani ne­ro­zu­meli ich pod­state. Strá­came zod­po­ved­nosť za svoje skutky. Mys­líme si, že mô­žeme všetko, ale ne­mu­síme nič. Svet nám po­núka mi­lión mož­ností, a my si to uve­do­mu­jeme. V mori je predsa veľa rýb, načo chy­tiť jednu, keď mô­žeme mať via­cero. Na­raz. Skrý­vame svoje po­city a po­va­žu­jeme to za silu. To, že nám ni­kto ne­môže ub­lí­žiť je ob­di­vu­hodné. Sme tvr­dší, smelší, dr­zejší, voľ­nejší, ne­spú­ta­nejší… Ne­po­chybne nás dnešná doba plná mož­ností tva­ruje ur­či­tým sme­rom. Ale je to smer, kto­rým chceme krá­čať?

To, že máme via­cero mož­ností ešte ne­zna­mená, žeby sme mali stra­tiť cha­rak­ter. Ten bude ce­nený a ob­di­vu­hodný v kaž­dej dobe. To, že máme prí­stup k in­for­má­ciám na in­ter­nete ešte ne­zna­mená, žeby sme mali pre­stať čí­tať knihy. To, že si vieme po­zrieť, čo nie­kto robí, ne­zna­mená, že sa máme pre­stať zau­jí­mať ako sa cíti. A ani to, že máme mož­nosť byť v kon­takte nons­top ešte ne­zna­mená, že sa máme pre­stať stre­tá­vať v re­ál­nom ži­vote.

Skúsme vy­ťa­žiť ma­xi­mum z vecí, ktoré nám sú­časná doba pri­náša, no ne­za­bú­dajme byť stále ľud­skí.

Vo svete pl­nom tech­niky, nech ne­chýba srdce.

Komentáre