Si una­vená, si zlo­mená, si zra­zená a ne­jako si stra­tila svoju cestu. Ne­chala si tvoj vzťah, lebo si sa bála. Do­vo­lila si nie­komu aby s te­bou zle za­ob­chá­dzal. Dala si nie­komu šancu, aby ťa zni­čil.

Ale s tým mu­síš pre­stať.

Viem, že si si pre­šla ne­ja­kou zlou uda­los­ťou. Všetci ich máme. Ale všetci máme po­diel na tých zlých ve­ciach a po­tom … po­tom príde po­cit po­rážky a práz­dnoty. Všetci sme stra­tili ne­ja­kých ľudí. Všetci sme boli pod­ve­dení a od­išli sme od nie­koho, koho sme mi­lo­vali. Všetci sme niečo stra­tili, aby sme sa do­stali na tú správnu cestu. Všetci sme bo­jo­vali proti dé­mo­nom, proti cho­ro­bám, proti du­šev­ným prob­lé­mom a bo­les­tiam. Všetci sme boli zra­zení k zemi, mali sme ne­pria­te­ľov alebo sme sa stali ne­pria­teľmi.

pe­xels.com

Všetci sme mali dni, kedy sme ne­mali silu po­kra­čo­vať.

No pr­vým kro­kom ako sa toho zba­viť je viera. Viera, že ty to mô­žeš zme­niť. A ver, že to pôjde.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Mu­síš od­strá­niť to ťažké bre­meno, ktoré spo­číva na tvo­jich ra­me­nách. Mu­síš sa na­učiť, že je v po­riadku pus­tiť svoju mi­nu­losť a ísť ďa­lej. Mu­síš ve­dieť, že vždy keď sa po­ze­ráš do­zadu, ne­po­môže ti to vpred. Mu­síš si uve­do­miť, že pred te­bou sú dobré dni a ne­bu­deš sa cí­tiť tak zlo­mene.

Ne­bude to jed­no­du­ché. Nie, to v žiad­nom prí­pade. V pr­vom rade, ak bo­ju­ješ s dep­re­siou alebo du­šev­nou cho­ro­bou, mu­síš vy­hľa­dať po­moc, pre­tože ne­mô­žeš bo­jo­vať sám. A to je v po­riadku. Zís­ka­nie po­moci je silné, nie slabé.

Po­tom mu­síš dô­ve­ro­vať v seba. Dô­ve­ro­vať v to, že sa pre­ko­náš a dô­ve­ro­vať v to, že v tvo­jom ži­vote sú ľu­dia, ktorí ťa budú mi­lo­vať, pod­po­ro­vať a bo­jo­vať s te­bou, bez ohľadu na to, ako moc po­ra­zene sa cí­tiš.

A po­tom sa mu­síš po­hnúť vpred. Krok po kroku na slo­bodu.

pe­xels.com

Pri­šiel ten čas, kedy mu­síš ne­chať svoju mi­nu­losť a de­fi­no­vať svoju bu­dúc­nosť. Viem, že máš nie­kedy chvíle, kedy po­ze­ráš len do­zadu a ne­mô­žeš ísť ďa­lej. Mu­síš zme­niť tento po­stoj.

Mu­síš dať šancu tomu, aby si sa z toho vy­lie­čila. Ne­chaj to, čo sa stalo tak a ne­roz­mýš­ľaj ne­ga­tívne. Mu­síš do­vo­liť, aby svetlo prišlo späť do tvojho ži­vota, pro­stred­níc­tvom ľudí, ktorí ťa mi­lujú, pro­stred­níc­tvom kníh, cvi­če­nia, po­zi­tív­neho mys­le­nia … len tak bu­deš po­kra­čo­vať ďa­lej. A to je v po­riadku.

Ni­kdy nie je ne­skoro všetko zme­niť. Za­čať od­znovu, znova za­čať znovu a pre­pí­sať svoj prí­beh. Ni­kdy nie je ne­skoro na od­pus­te­nie sebe ale aj os­tat­ným. Ne­ne­chaj svoju bo­lesť, aby sa pri­le­pila do tvo­jej duše.

Viem, že mô­žeš cí­tiť to, že to ne­z­vlád­neš. Že už si to ve­ľa­krát skú­šala, ale ne­po­da­rilo sa to. Viem, že si sa sto­tož­nila s tou bo­les­ťou a na­učila si sa s ňou žiť.

Ale ty nie si de­fi­no­vaná tvo­jou bo­les­ťou, tvo­jou mi­nu­los­ťou, tým čo ťa zlo­milo. Ty si de­fi­no­vaná podľa toho, v čo ve­ríš a to, čo si dnes.

pe­xels.com

Takže sa ne­vzdá­vaj ná­deje. Ne­ne­chaj si stra­tiť vieru v dobré veci.

Toto je dlhý pro­ces. Tvoj. Len tvoj ale ne­vy­hnutný. Tak za­čni te­raz.

Stop. Pre­staň ho­vo­riť to, že ne­mô­žeš. Ne­ho­vor to, že toho nie si hodná. Pre­tože to nie je pravda.

Zvlád­neš to. Do­ká­žeš to.

Ne­mô­žeš ne­chať svoju mi­nu­losť, aby ti zni­čila bu­dúc­nosť.

No všetko, čo po­tre­bu­ješ je ten PRVÝ KROK.

Tak smelo do toho.

Komentáre