Leto je za nami. A ty si ho­vo­ríš, že hoci si toto leto tu vy­snenú fi­gúru ne­stihla, treba vraj mys­lieť po­zi­tívne a te­raz máš as­poň dosť času pri­pra­viť sa na ne­jaké to ďal­šie leto. Do Via­noc to ne­bu­deš ešte pre­há­ňať s tým chud­nu­tím, treba si predsa po tom na­má­ha­vom lete od­dých­nuť, ale od no­vého roka ideš na to. Po­ze­ráš kopu strá­nok s di­é­tami, či už na pre­čis­te­nie, alebo za­ru­čenú 90 dňovú, biel­ko­vi­novú, po­liev­kovú, ze­le­ni­novú, de­lenú stravu. V ná­vale emó­cií sa púš­ťaš aj do At­kin­so­no­vej (dobrá sla­nina ni­kdy nie je zlá), v tom uvi­díš re­klamu na kra­bič­kovú di­étu, ktorú však po rozk­lik­nutí ceny opäť za­vrieš. A tak si po­vieš, že opäť skú­siš tých 8 ma­lých por­cií denne, z kto­rých, buďme úp­rimné sa stane 8 nor­mál­nych por­cií a ty sa di­víš prečo pri­be­ráš.

Nie nie, milé dievča, v tomto článku ti ušet­rím nie­koľko ho­dín na in­ter­nete a opä­tov­ného skla­ma­nia, ktoré na­sle­duje po tak­mer ho­ci­ja­kej di­éte, ktorú sa roz­hod­neš dr­žať.

Po­čula si už o in­tu­itív­nom stra­vo­vaní? Nuž, v jed­no­du­chosti sa to dá vy­svet­liť ako stra­vo­va­nie na prin­cípe „po­čú­vaj svoje telo.“  Svoje telo predsa po­čú­vaš ne­us­tále, keď si una­vená, ideš si ľa­hnúť, keď sa ti chce na WC, ideš na WC…jed­no­du­cho, keď cí­tiš po­trebu, uro­bíš ne­vy­hnutý čin, aby si túto po­trebu uspo­ko­jila. Tak isto to fun­guje aj so stra­vo­va­ním. Že ale čo, keď cí­tiš po­trebu dať si pizzu alebo také dobré brav­čové ko­leno? V pr­vom rade si treba uve­do­miť, že jeme preto, aby sme žili a ne­ži­jeme preto, aby sme jedli.

Ako­koľ­vek, ne­us­tále od oko­lia po­čú­vaš, ktoré jedlo je dobré a ktoré je zlé, jedlo de­líš na to zdravé, nie-až-tak-ne­chutné, či na­nú­tené a ne­zdravé, chutné alebo „za od­menu“. Tu však strá­caš schop­nosť vní­mať sig­nály tela a ria­diš sa roz­umom a emó­ciami, a v ko­neč­nom dô­sledku zješ to, čo ne­pot­re­bu­ješ a ešte k tomu aj viac, ako v sku­toč­nosti po­tre­bu­ješ.

Ur­čite to po­znáš. Raz ješ z nudy, raz zo stresu, raz ti je­dia oči, raz ješ preto, lebo ti to jed­no­du­cho za­vo­ňalo alebo preto, lebo to už treba do­jesť. To­muto by však mal byť ko­niec a v tomto oka­mihu by si mala za­čať me­niť svoj po­stoj k jedlu. To je prvý krok k tomu, aby si sa mohla in­tu­itívne stra­vo­vať. Mu­síš si uve­do­miť, že hlad musí pri­chá­dzať zo ža­lúdka a nie zo žiad­neho iného or­gánu. Hneď za tým si mu­síš dať po­vo­le­nie jesť všetko, na čo máš chuť. Že či to mys­lím vážne? Ale áno, mys­lím. No po­zor, zna­mená to, že jesť bu­deš vždy, keď bu­deš cí­tiť hlad (zo ža­lúdka) a toľko, aby si sa cí­tila sýto. Ne­bu­deš jesť iba ze­le­ninu, iba po­lievku, iba jedno ko­liesko klo­básky 8 krát denne. Skú­siš jesť tak ako deti alebo ako zvie­ratá. Tie sa ne­ve­dia pre­je­dať, zje­dia len toľko, aby mali dosť, vtedy, keď sú hladné a to, čo na­ozaj po­tre­bujú. Ak ti zo­stane troška na ta­nieri, ne­po­vieš si, že túto trošku už do­ješ. Od­lo­žíš tu trošku do chlad­ničky / mraz­ničky a zješ ino­kedy. Už sa ne­bu­deš „do­tlá­čať“. Ok­rem toho, v dneš­nej dobe už ani v re­štau­rá­cií ne­majú naj­menší prob­lém ti zbyt­kové jedlo za­ba­liť, takže žiadne vý­ho­vorky.
delicious-eating-fashion-girl-hair-hat-favim-com-64777foto: tum­blr

Tvoje telo je ne­uve­ri­teľne pre­pra­co­vaný sys­tém, ktorý presne vie, čo a kedy po­tre­buje. Ne­mie­šaj do toho hlavu a hor­móny. Keď bu­deš svoje telo sku­točne po­čú­vať, prí­deš na to, že ani zďa­leka ne­pot­re­bu­ješ také veľké por­cie a už vô­bec nie toľko „ne­zdra­vého“ jedla. Ok­rem toho, pre­staň roz­li­šo­vať jedlo na zdravé a ne­zdravé, to je u kaž­dého je­dinca in­di­vi­du­álne. A preto, ak do­sta­neš chuť na pizzu či na sladké, do­praj si, po­čú­vaj však svoje telo, kedy má dosť.

Take home mes­sage

Ne­pa­paj, čo ti hrdlo ráči. Pa­paj tak, aby si bola na­je­dená, nie pre­je­dená a hlavne, ne­ho­vor si čo mô­žeš zjesť a čo nie. Za­ká­zané ovo­cie chutí naj­lep­šie, to ur­čite vieš. Zjesť mô­žeš všetko, ale jesť by si mala len toľko, aby si utí­šila svoju zá­kladu po­trebu – hlad.

foto: Eli­te­daily.com

Komentáre