Sedíš vo vlaku a vôbec nevieš, ako si sa tam dostala. Vedľa teba je kufor a v ňom zbalené všetky tvoje veci. Kto by to bol povedal, že jeden život sa dokáže zmestiť do tak malého kufra. V hlave si prehrávaš ten okamih znovu dookola a začínaš premýšľať či netrpíš masochizmom. Bol dokonalý, vtipný, inteligentný, milý a dokonalý gentleman. Nebol to materiál na obyčajný vzťah. On bol ten, pre ktorého by si urobila všetko na svete.
Kým si ho nenašla v posteli s tvojou najlepšou kamoškou. Keby to bol ktokoľvek iný, možno by to tak nebolelo. Ale komu chceš klamať. Bolelo by to šialene rovnako. Akoby niekto zobral tvoje srdce, vložil ho do sklenej gule a tú hodil o zem. Chcela si s ním mať deti a teraz. Nevieš prečo máš chuť vrátiť sa späť a všetko mu odpustiť.
Nedokážeš plakať. Bola to zrada. Nevieš, kde si urobila chybu. Čo keď to nebolo po prvýkrát, čo keď to spolu tiahli už dlhšiu dobu, len ty si bola slepo zamilovaná a nič si si nevšimla. Boli ste najlepšie kamošky od základnej, zverila by si jej svoj život a ona sa vyspí s tvojim frajerom? Prečo?
Dvojitá zrada? Kladieš si stále tie isté otázky? Neprišla si len o frajera, ale aj o najlepšiu kamošku. Komu zavoláš, keď ti bude mizerne? Komu budeš volať o polnoci? S kým sa budeš smiať nad svojím životom? Chceš sa zhlboka nadýchnuť, napočítať do sto a povedať si, že bude všetko v poriadku. Ale dokážeš to? Tvoj život je v jednom kufri a ty sa nemáš ani kde vyspať. Ak niekto povie, že rozchody sú ťažké, tak ešte nepočul o tom tvojom. Nájsť frajera s kamoškou v jednej posteli je ako zo zlého sna. Prehrávaš si ten okamih v hlave a bolí stále viac a viac.
Chcela by si sa ľutovať, ale na to nemáš čas. Voláš ďalšej kamoške a povieš jej, čo sa stalo. Prespíš u nej, ale vieš, že na ďalší deň budeš musieť ísť späť do toho bytu a znovu ho vidieť. Láme ti to srdce, stále ho miluješ a možno by si mu to všetko dokázala odpustiť. Ibaeže by to nikdy nebolo ako predtým, nemohla by si sa mu pozrieť do očí.
Možno ho budeš milovať do konca života a možno sa už nikdy do nikoho iného nezamiluješ. Ale nemôžeš mu odpustiť. Aj keby si veľmi chcela, nejde to. Máš svoju hrdosť. Nemohla by si sa pozrieť ráno do zrkadla, keby si mu po tom všetkom odpustila. Môžeš ho milovať. Potichu. V kútiku svojho srdca. Môžeš si vytvárať ilúzie, že ťa stále miluje aj on. Lenže aj tak raz narazíš na realitu. A tá bude horšia ako tvoje najtemnejšie nočné mory.
