unsplash.com

Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

„Moji starí rodičia nás chystali do školy a omylom nám vymenili menovky…“

Určite si si už niekedy predstavoval, aké parádne by to bolo, mať dvojičku. Takú, ktorá vyzerá presne ako ty. Mohli by ste sa rovnako obliekať, vymieňať, motať hlavy všetkým naokolo… no, to je len predstava. Robia to tak aj skutočné dvojičky?

1. Moji starí rodičia nás v ten deň chystali do škôlky. Omylom nám prehodili menovky a nikto si to nevšimol. Nebol by to až taký problém, keby sme s bratom nechodili do rozdielnych tried. Sedkám si tam, robím, čo robia deti v škôlke, keď tu zrazu prišla ku mne učiteľka a za ucho ma vytiahla von.

Obvinila mňa a brata, že sme sa chceli vymeniť naschvál, ako nejaký hlúpy žart. Vrátila nás do správnych tried a odišla preč. Ja som vystrašene plakala (čo robil brat, to netuším), až dokiaľ neprišla ďalšia učiteľka a nezistila, ako sa veci vlastne majú.

Najvtipnejšie na tom všetkom je fakt, že nie sme jednovaječné dvojičky, vôbec sa nepodobáme a ako som už spomínala – on je chlapec, ja som dievča. Nebol to ani náš prvý deň tam, chodili sme tam už dobré tri týždne. A aj tak si nás pomýlili…

zdroj: unsplash.com

2. S bratom sme si podobní ako vajce vajcu. Prechádzal som sa s priateľkou ruka v ruke, keď ku nám zrazu pristúpila veľmi nasrdená slečna a začala po mne vrieskať: „Aha, takže toto je ten dôvod, prečo mi neodpisuješ, hej?!“ Netušil som, kto to je, ale v tej sekunde mi ani nedošlo, že si ma pomýlila s bratom.

Snažil som sa jej vysvetliť, že som doteraz ani len nevedel o jej existencii, no ona si stále išla svoje: „Ako to, že si ma nepamätáš?! Stretli sme sa na intrákoch!“ A vtedy mi to docvaklo. Nanešťastie, vysvetliť tej šialenej ženskej, že si ma pomýlila s mojím dvojčaťom, ma stálo nadľudské úsilie. Bola si istá, že si z nej len robím srandu, aby som sa jej zbavil. Úprimne, ani som sa jej nedivil.

Napokon som jej povedal, nech mi teda zavolá. Zavolala a zistila, že môj mobil nezvoní, tak si zbalila svoje štyri slivky a išla preč. Priateľka to celé našťastie zobrala s humorom.

3. Sedel som s kamarátom, ktorý má identické dvojča, v jedálni. Prišiel k nám chlapík, začal sa s ním rozprávať a solídnych 15 minút mu hovoril o svojom živote, frajerke, práci… potom sa konečne zobral a odišiel. „Netuším, kto to bol. Asi nejaký bratov kamarát,“ ležérne prehodil kamoš a pokračoval v jedení, akoby sa nechumelilo. Očividne sa mu to nestalo prvýkrát.

zdroj: unsplash.com

4. Dvojička mojej frajerky z vysokej bola jednou z tých modeliek, ktoré nahé sedia pred triedou výtvarníkov a nechávajú sa kresliť. Nespočetne veľa ráz sa pri mojej frajerke pristavili chalani z umeleckej triedy a začali ju okato baliť. Vôbec im nevadilo, že stojím vedľa nej. Mysleli si, že keď ju už videli nahú, tak majú vyhraté… a pritom to vôbec nebola ona.

5. Moje dvojča sa nedávno pridalo k vojenskému loďstvu a akurát mu začal tréning pre nové posily, ktorý má veľmi striktné pravidlá. Bol som v obchode, keď sa ku mne dovalil obrovský zavalitý muž a začal kričať: „Preboha, ty čo tu robíš?! Veď ťa pošlú do federálnej väznice!“ Začal som sa smiať, čo ho rozčúlilo ešte viac a chcel vedieť, prečo sa na takej serióznej veci smejem.

Márne som mu vysvetľoval, že si ma pomýlil s bratom. Neveril mi ani slovo. Napokon som musel vytiahnuť občiansky preukaz a až keď si prečítal meno, ktoré na ňom stálo, nechal ma kúpiť ten poondiaty kečup.

zdroj: unsplash.com

6. Jedna žena ma začala do nebies vychvaľovať pred mojou mamou. Vraj je odo mňa veľmi šľachetné, ako opatrujem deti, ako pekne to s nimi zvládam, ako pre ne vždy vymýšľam rôzne zábavné hry… bolo by to milé, keby všetko z toho nerobila moja sestra, zatiaľčo ja sedkám doma na zadku a pozerám telku.

7. Môj otec má jednovaječné dvojča. Podobajú sa tak veľmi, že dokonca aj ich manželky (s ktorými sú každý vyše 20 rokov) majú sem-tam problém ich rozoznať. Táto príhoda sa stala na výške. Otec sa venoval herectvu a dostal hlavnú úlohu v jednom predstavení. Svoje dvojča, pochopiteľne, pozval na premiéru.

Pred výstupom išiel na toaletu a jeho brat – so špecifickým zmyslom pre humor – si nemohol pomôcť. Vytrepal sa na pódium a začal kričať: „Už mám toho plné zuby! Končím! S týmito ľuďmi sa jednoducho nedá pracovať!!!“ A potom teatrálne odišiel preč. Rada by som si pozrela otcov výraz, keď z toho záchodu vyšiel.

Zdroj: Kerjigger / Reddit

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórieLife