Vraj som sa to nemala nikdy dozvedieť. Chcel to tajiť. Do konca našich životov. Alebo ak by ma neprinútil sa s ním rozísť. Aj o to sa snažil. Verte mi. Ale ja som ho neposlúchla.  Nevedela som pochopiť prečo by pre mňa nebol dosť dobrý ako tvrdil. Hovoril mi veľmi pekne slová. Správal sa ku mne pekne. Miloval ma. Nosil mi kvety. Chválil ma. Tak prečo by som si ho nezaslúžila? Prečo by som ťa mala nechať odísť z môjho života?

Nevedela som to stále pochopiť. Medzi tým všetkým si mi hovoril ako ma miluješ. Nechápala som ťa. Až som v jeden večer pochopila. Bolo to ťažké.. Nevedela som ako sa zachovať. Či odísť, dať ti facku alebo sa rozplakať.      Ja som zvolila to čo bolo u mňa najbežnejšie. Rozplakala som sa ako nikdy vo svojom živote. Chcela som len ležať v kĺbu a byť po tme a plakať. Len to sa nedalo lebo si tam bol. Nepozrela som sa na teba. Iba sa ťa pýtala že či si to vážne urobil. A počula som tu tichu hlasom zlomenú odpoveď. Prosil si o odpustenie. Aj keď nechápala som prečo ty si bol zlomený. Ty si sa s ňou bozkával. Áno teraz si mnohé z vás povedia, vážne tak šialila iba z jedného obyčajného bozku ? No moja odpoveď je jednoduchá. Áno vážne. A môžem povedať že ma to niekedy trápi ešte teraz. V ten večer som nevedela čo bude ďalej. V podstate to záviselo na mne. Iba jedine na mne. Či ti odpustím alebo nie. A áno odpustila som. Aj teraz sa určite chytáte za hlavu ako som mu mohla odpustiť určite to urobí znova.

 Ale ja som si povedala že mu dám ešte jednu šancu. Áno viem určite si poviete, že ostala s ním kvôli pohodlnosti, nechcelo sa jej to vysvetľovať okoliu, bála sa že si nikoho už nenájde a podobne. Ale nie, ja som človek ktorý dáva ešte jednu šancu. Ale iba jedinú. Druhú šancu už nedávam. A odpoveď od neho prečo to urobil.

Vraj bol podľa neho slabí.  Skúste dať aj vy dať niekedy druhu šancu, aj keď je to ťažké.