Pro­stre­die, v kto­rom sa člo­vek denne vy­sky­tuje ob­sa­huje množ­stvo škod­li­vín, ktoré sa na­chá­dzajú skoro všade, na­prí­klad vo vode, pôde, ovzduší, ne­ho­vo­ria­cich už o po­tra­vi­nách a iných vý­rob­koch. Sa­moz­rejme, že sa tomu ne­vyh­neme. Vieme to však ob­me­dziť. Pý­tate sa ako? Nie je to vy­be­ra­ním a pre­be­ra­ním po­tra­vín či spô­so­bom, že ich bu­deme jesť me­nej. Keby sa člo­vek ob­me­dzo­val vo všet­kom, tak by sme tu už dávno ne­boli, pre­tože by nás tra­fil šľak. Po­trebné a naj­dô­le­ži­tej­šie je, za­me­rať sa na prí­rodu, ktorá je pre nás prí­nosná a zdravá.

Ide o náš po­hľad a po­stoj, ako sa sami roz­hod­neme. Či je nám lep­šie byť tou ľa­hos­taj­nou a le­ni­vou že­nou, mu­žom alebo die­ťa­ťom, ktorí le­žia doma pred tel­kou a tak pre­pa­dajú mno­hým fak­to­rom, ktoré sú pre nás škod­livé.

Nie na­darmo sa ho­vorí, v zdra­vom tele zdravý duch. Prí­roda je pre nás bal­zam na dušu. To je sku­toč­nosť. V prí­rode sa na­učíme zdo­lá­vať pre­kážky, do­ká­žeme prejsť ne­priaz­ni­vými pod­mien­kami, do­ká­žeme nájsť v sebe du­cha blázna, do­ká­žeme sa viac orien­to­vať, sú­stre­diť a kon­cen­tro­vať. Aj sa­motný uči­teľ ti po­vie, že po pre­chádzke v prí­rode sa ti bude ľah­šie učiť. No sa­mot­ným uči­te­ľom je prí­roda a náš ži­vot.

Prav­dou je, že sme spätí s prí­ro­dou.

Čo s nami všetko prí­roda robí? Robí nás sil­nej­šími, zdrav­šími, po­koj­nej­šími, ras­tie nám se­ba­dô­vera, em­pa­tia, opúšťa nás dep­re­sia a všetko zlé, no hlavne vy­tvá­rame s prí­ro­dou puto. Dô­le­žitý je po­hyb a chuť. Člo­vek však nie­kedy po­tre­buje mať správnu mo­ti­vá­ciu.

Správ­nou mo­ti­vá­ciou pre deti by mali byť ro­di­čia. Ne­mu­sia vy­liezť s deťmi na Cho­pok, no dô­le­žité je ich sme­ro­va­nie, ako na­prí­klad malá pre­chádzka, alebo aj šport vonku. Je množ­stvo spô­so­bov, ako uká­zať a ur­čiť si cestu k zdra­vému telu aj mysli. V ho­rách ne­prí­dete na iné myš­lienky, ale prí­dete k tomu vzác­nemu putu a kráse, ktorá vás ob­klo­puje. V prí­rode náj­dete po­koj. Vy­berte sa na pre­chádzku a vy­chut­ná­vajte si spo­loč­nosť svojho pria­teľa, pria­teľky po boku, alebo len tak sa in­di­vi­du­álne pre­chá­dzajte ces­tou prí­rody a vní­majte tú krásu, šum a ti­cho. Ani ne­viete ako sa vám telo a vaša my­seľ po­ďa­kuje.

Za­čni a spoz­naj nové, ne­poz­nané. Za­čni a spoz­naj svoje sla­biny a silné miesta. Za­čni a od­hod­laj sa. Za­čni a bu­deš spo­koj­nejší, šťast­nejší, múd­rejší.

„V sta­rých ča­soch prí­roda spô­so­bo­vala, že ľu­dia boli po­ko­ja­mi­lovní a celý svet bol šťastný. Po­tom člo­vek na­do­bu­dol ve­do­mosti a ži­vot sa stal zlo­ži­tým. Ľud­stvo stra­tilo svoju ne­vin­nosť. Ľu­dia sa sťa­ho­vali do miest a za­čali pí­sať knihy. Tu vznikla všetka bieda a tu vy­tryskli slzy z očí fi­lo­zo­fov. Múdry muž sa vy­hýba mies­tam, sieti zá­ko­nov a ci­vi­li­zá­cií. Ukrýva sa v lone prí­rody, ďa­leko od zlo­my­seľ­ných úrad­ní­kov a ne­ús­peš­ných re­for­má­to­rov sveta. Tajná múd­rosť spo­číva v pros­tom pu­to­vaní po ti­chých ces­tách zeme.“ (Laoc)

Komentáre