Povedz mi, koľko času ubehlo od vašej poslednej hádky, ktorá dala za vašim vzťahom definitívnu bodku? Je to dlhá doba, áno. A presne toľko času tu už sedíš a ľutuješ sa.

Dnes večer na teba myslím. Rozmýšľam nad tým, aký je to pocit byť zrazu úplne iným človek, akým si bol. Premýšľam nad tým, či je to vôbec „normálne“ zrazu sa zmeniť o 180 stupňov. Sedím tu sama. Obklopená štyrmi bielymi stenami, ktoré sme mali spoločne nazývať „domov“. Sú také chladné. A vieš čo? Vlastne mi pripomínajú teba. Teda toho, ktorým si sa stal. Vedľa mňa stojí fľaša červeného. Dvíham pohár a pripíjam si. Na všetko, čo sa nikdy nestalo a na všetko, čím sa nikdy nestaneme. Gratulujem ti za zničenie dvoch ľudských životov. Pretože, ten svoj si zničil úplne rovnako, len ti bude ešte chvíľku trvať, kým na to prídeš.

zdroj: unsplash.com

Ak je to tak ako sa vraví a vo víne je pravda, tak som opojená už dvomi fľašami tohto nápoja. Rozväzuje sa mi jazyk a sama pre seba si v tichosti šepkám, že ti odpúšťam. Slzy sa mi rinú po tvári ako keby som už nikdy nemala plakať. Mám pocit, že vyplačem more. Alebo skôr oceán. Áno, ako sa tak na to pozerám, bude to oceán.

Dnes večer to bude iné. Iné, pretože dnes večer som po tak dlhom čase pretrhla cieľovú pásku. Celý ten čas som sa len pokúšala vyhrať tento stupidný boj medzi mojím srdcom a rozumom. Nakoniec som tým porazeným a unaveným zo všetkého behu a naháňania zostala ja sama. Áno, unavil si ma. A unavovali ma myšlienky na teba o tretej ráno, lapanie po dychu a uvažovanie či ešte stále existuje šanca na záchranu. Unavovalo ma hľadanie významu v tvojich prázdnych gestách a ničila ma myšlienka na to, že žiadna odpoveď je tiež odpoveďou.

Unavovalo ma, že som počula náš príbeh v každej smutnej pesničke, unavovalo ma plytvanie každým želaním a v neposlednom rade ma unavovali myšlienky na to, čo asi robíš v čase, keď mi chýbaš.

Prestala som predstierať, že verím tým iskierkam nádeje, ktoré celý ten čas žiarili všade vôkol mňa. Mala som takú naivnú predstavu, že jedného dňa ti začnú chýbať tie spoločne strávené dni a noci, že jedného dňa zaklopeš na moje dvere a povieš ako veľmi ťa to všetko mrzí, že ťa začnú prenasledovať tvoji vlastný démoni, s ktorými si dokázal bojovať len kým sme to boli „my“, že znova vzplanie oheň, ktorý v nás tak dlho pálil. Že možno, len možno ti začnem chýbať ja.

wehearit.com

Všetko, čo som od teba chcela bolo vytočiť to desaťmiestne číslo alebo len naštartovať auto a vydať sa na púť trvajúcu pár kilometrov.

No dnes večer je najvyšší čas povedať zbohom všetkým ospravedlneniam, ktoré nikdy nedostanem. Rozlúčiť sa so všetkými krásnymi scenármi, ktoré už nikdy nezažijeme a zabudnúť na všetky možnosti, pretože ja dnes večer konečne odchádzam.

Pochopila som, že ja pre teba nie som tou vyvolenou. Že tvoje srdce pre mňa už dávno nerobí saltá a že bude jednoduchšie na teba zabudnúť. Zistila som, že musím byť dostatočne silná, aby som nechala ísť veci, ktoré mi stále spôsobujú bolesť a dostatočne trpezlivá, aby ku mne prišli veci, ktoré si naozaj zaslúžim.

Zaslúžim si niekoho, kto sa na mňa bude pozerať tak, ako som sa pozerala ja na teba. Niekoho, kto bude ochotný cestovať stovky kilometrov za chvíľu strávenú so mnou a hlavne niekoho, kto nebude používať hlúpe výhovorky.

thoughtcatalog.com

Slzy mi stále tečú po tvári a ja stále opojená nápojom pravdy ti dnes večer prisahám, že toto je poslednýkrát, kedy na teba myslím. Naposledy čo vyslovím tvoje meno, naposledy čo si spomeniem na tvoju vôňu, naposledy čo sa v spomienkach pozriem na krásu tvojich očí. Dnes večer zabudnem na tvoj hlas, tvoj úsmev, zmažem z tela všetky dotyky.

Dnes večer, je to naposledy čo nechám, aby ma tvoja osoba pohltila, posledné údery môjho srdca pre teba. Dnes v noci je to posledné zaváhanie, či ťa ešte môžem milovať, pretože nie, že by si si ma nezaslúžil. To ja si nezaslúžim teba.