Tak veľmi som sa tešila na tento rok, kedy konečne aj ja vstúpim do „sveta dospelých.“ Myslela som si, že všetko bude tak jednoduché. No možno nie všetko bolo, ako som očakávala a predstavovala si. A hoci prišlo veľa skúšok, bolestí a sklamaní, rok 2018 bol jednoznačne úspešný. Až na pár bodov, ktoré by som zmenila.
Dúfala som, že sa zmenia o niečo moje postoje, že konečne budem vedieť robiť „správne“ rozhodnutia. Že už sa budem nielen označovať, ale aj cítiť ako tá zodpovedná a samostatná „dospeláčka.“ Nič také sa ale nekonalo. Zistila som, že dospelým chýba taká tá detská jednoduchosť, radosť z prítomného okamihu, a aj vďačnosť. Dospelí sa stále naháňajú. Hromadia. Myslia na budúcnosť a z minulosti sa snažia poučiť. Veľa premýšľajú. A veľa prežitkov im potom preteká pomedzi prsty. Nevedia si ich užiť. Nevedia nechať veci plynúť, majú potrebu mať nad všetkým kontrolu. Ešte som ani poriadne „nezačala“, no znovu by som chcela byť trochu tým bezstarostným dieťaťom. Alebo predkladať vnímanie dospelosti inak. Na niečo dobrodružnejšie. Viac žiť, nie len prežívať.
Napriek tomu, som vďačná svojej rodine, ktorá sa ma snažila „skorigovať“ tým správnym smerom, vštepiť mi hodnoty, pomáhať mi budovať svoje vlastné sny a ísť si za nimi. Rovnako sa mi snažili dať do vienka štipku empatie, súcitu a spravodlivosti. Teraz, keď som už aj ja v ich svete, vidím to predsa len inými očami. Mala som šťastie za také detstvo. A hoci v každej rodine je nejakých zopár konfliktov, umenie je udržať ju v harmónii.
Tiež ďakujem za svojich priateľov, môjho drahého, ktorý mi ukázal, že život sa dá brať aj inak, ktorý to so mnou nikdy nevzdal (aj keď som mu k tomu dala často príležitosť), a ktorý ma podporil v každom kroku, ktorý som sa tento rok pokúsila podniknúť. Často som veci chcela vzdať, nevedela som, ako ďalej a ostala som rezignovaná. Práve vtedy sa objavili títo zázrační ľudia, ktorí mi nanovo dodali motiváciu a vnukli nové nápady na riešenie.
Nevravím, že som teraz našla otázky na všetky svoje odpovede. Myslím, že ma čaká ešte dlhá cesta. Tak ako každého z nás. Nový rok prinesie znovu nové prekážky, ktoré nás čakajú. Ale my nemôžme zlyhať. Poďme sa teda do toho pustiť. Ale ešte predtým, poďakujme tomuto roku za všetky lekcie a zároveň za všetky čarovné okamihy, ktoré sme prežili. Pretože len vďačnosťou sa dostaneme k hojnosti.
P. S.: Drahí dospelí, naozaj sa nedá mať kontrolu nad všetkým. Nejde to. A už sa o to prestaňme pokúšať. Učme sa dôverovať…
