To, čo v živote dávaš, by sa ti malo aj vrátiť. Absolútne to platí vo vzťahoch, pretože láska sa láskou opláca. No nie vždy to tak je, pretože pri nej neexistujú žiadne pravidlá. Občas miluješ niekoho, kto to necíti úplne rovnako. Alebo to len nedáva najavo?
V každom prípade, je to častejší jav, akoby si si mohla myslieť. Každý človek má totiž inú mieru toho, ako dokáže dávať lásku najavo, ako ju vnímať, prijímať i rozdávať. Závisí to nie len od povahy a vlastností, ale aj toho, v akom prostredí bol človek vychovávaný, a na aký vzor bol zvyknutý.
No ak ho poznáš, veľmi dobre vieš, čo od neho čakať. Čo však v prípade, keď si si istá, že ty miluješ oveľa viac ako druhá strana teba?
Pomaly ťa to bude zožierať, až ťa to úplne zničí, pretože budeš každý deň premýšľať nad tým, že nie si pre niekoho dosť dobrá. Ženy majú v takomto prípade tendenciu podceňovať sa, snažiť sa hrať na niečo/niekoho, kým alebo čím nie sú, len aby zaujali a vydobili si viac pozornosti.
Ale o ten cit nemáš prosiť. On má jednoducho existovať. Ak sa cítiš nenaplnená, i keď robíš všetko preto, aby sa to zmenilo, jednoducho už s tým nepohneš. Vzťahy nie sú o tom, aby sme dúfali, že jedného dňa sa nám všetko vráti. Ono to tu má byť. Teraz, nie potom.
Ževraj láska všetko znáša. Ale iba ak si ty tou, ktorá to znáša, verí a dúfa, potom to nie je láska, ktorá je základom šťastného vzťahu. Je to jej iný druh. Áno, je skutočná, ale nenaplnená.
Nemusíš mať však strach, pre každého je tam vonku niekto, kto dokáže všetko to krásne vrátiť. To, čo ti teraz chýba, sa ti jedného dňa dostane aj stonásobne. Rovnocenne.
