Zažila to už každá z nás. Krátky príbeh, ktorý trval snáď večnosť. Motýle v bruchu – ružové okuliare – veľká láska – zlomené srdce. To je to, čo chlap dokáže. Zlomiť ti srdce po tom, čo ti ho ukradol. No tvoju dušu, tú nedovoľ zlomiť nikdy a nikomu.
Už je to raz tak. Láska nám dokáže veľa dať, no i vziať. Keď si zaľúbená až po uši a ON je celým tvojím vesmírom, po tom, čo ti povie zbohom, je to akoby ti vzal úplne všetko. Každý kúsok tvojho šťastia sa zrazu rozbije ako sklenená váza na betóne. A ty ju nedokážeš chytiť.
Nedokážeš zabrániť tomu, aby ti zlomil srdce. Ak by sa to dalo, bolo by na svete veľmi málo lásky. Pretože aj keď nejaká skončí, neznamená to, že vôbec nebola. Môžeš mu dať do rúk celé svoje srdce, celú myseľ, no nikdy nedovoľ, aby ti ukradol aj dušu.
To je totiž to, čo ťa robí tebou. Je tvojou podstatou. Bez nej viac nebudeš sama sebou a nikomu inému ani nepatrí. Iba tebe. Jeho odchod a láska k nemu dokážu vážne raniť tvoje srdce. Dokážu ťa v mysli potrápiť tak, že sa tomu nič iné nevyrovná. Ale ak si necháš vziať aj kus svojej duše, dovolíš mu tým priveľa.
Je zvláštne, že ranené srdce sa vie dať dokopy. Pomaly a po kúskoch sa zlepí naspäť a dá šancu novej láske. Nikdy na ňu nezanevrie. Ale duša, tá to nedokáže. Zlomená a poznačená ostane s tebou už navždy. Bude v nej sídliť strach, neistota a beznádej. No iba ak dovolíš, aby ťa zasiahol až tak hlboko.
