Už ma nebaví byť dospelou. Ľutujem, ako som chcela dospieť, pretože byť veľkou vôbec nie je zábava. Už chápem, čo mi všetci hovorili. Kým si dieťa, je všetko ľahšie.

Chcem byť znova dieťa a nemať žiadne problémy. Neriešiť školu či prácu, peniaze, hádky a život. Chcem sa vrátiť do obdobia, kedy jediné, čo ma zaujímalo, boli hry. Vstávať vtedy, kedy sa chce mne a pozrieť si rozprávku. Chcem opäť veriť, že svet je ideálny a všetko je dokonalé. Chcem byť stále s rodičmi, cítiť ich objatie, dovoliť im, aby vyriešili všetky moje problémy, hoci aj s krikom. Túžim byť opäť milovaným dieťaťom, ktoré aj keď niečo pokazí, je stále stredom ich vesmíru.

foto: www.pinterest.com

Chcem, aby mi na Vianoce darčeky opäť nosil Ježiško, ktorému budem písať listy. Nech znova príde Mikuláš a donesie mi plnú čižmu sladkostí, ktoré keď zjem, tak mi bude jedno, koľko priberiem. Túžim znova zažiť moment, kedy mi Zúbková víla nechá pod vankúšom darček za môj prvý vypadnutý zub. Jednoznačne ma to tešilo viac ako dospelácke účty u zubára. Hoci pre niekoho sú to nezmysli, mne tieto „klamstvá“ vybudovali detstvo, postavili základy predstavivosti a rozhodne by som ich chcela zažiť znova.

Už si ani nepamätám, kedy som zapadla do tohto stereotypného sveta. Keď je človek dospelý, začne robiť veci zo zvyku. Už neverí na zázraky a čaro detstva sa stráca. Práve preto ďakujem mojim rodičom, že mi umožnili mať tak krásne detstvo. Aj bežné dni mi dokázali obohatiť kúskom fantázie. Dali mi detstvo, na ktoré mám nádherné spomienky, do ktorých by som sa tak rada vrátila.

foto: www.pinterest.com

Byť dieťaťom malo nespočetne veľa výhod, no výhody dospelosti mi akosi unikajú. Kedy sa stratila radosť zo života a všetka tá energia? Kedy sme sa prestali obliekať veselo? Kedy sme zapadli do dospeláckeho života? Nikoho som nepočúvala, keď mi toto hovoril. Dnes som dospelá a chcem byť znova dieťaťom, zatiaľ čo tam vonku sú deti, ktoré chcú byť čím skôr veľké.