Ešte stále si živo spomínam na deň, keď som ťa spoznala. Bolo to ako blesk z jasného neba. Mala som pocit, že toto musí byť osud. Celým svojím vnútrom som cítila, že toto je správne. Nemám pamäť na mená, ale to tvoje som si zapamätala ihneď.
Najprv som si myslela, že si len arogantný frajer. Keď si sa mi prihovoril, okamžite som svoj postoj prehodnotila. Bol si taký milý a vtipný. Potom som si myslela, že som ťa spoznala. A prezradím koniec, prvý dojem nikdy neklame. Vždy budeš mať miesto v mojom srdci, ale v mojom živote? Už nie.
Neľutujem
Neľutujem ani sekundu času, ktorú sme spolu strávili. Som vďačná. Ten čas s tebou bol krásny. Ten pocit, ktorý som pri tebe mala je nezabudnuteľný. Začali sme ako kamaráti, a tak to malo aj ostať. Veď vlastne aj ostalo. Tak čo sa vlastne pokazilo? Na túto otázku odpoveď nedostanem, pretože si mi ju nedal. Trávili sme spolu toľko času, koľko sa dalo. Zrazu si začal byť divný. Vyhýbal si sa mi a rušil stretnutia. To boli chvíle, keď som si uvedomila, že ťa nevnímam iba ako kamaráta. Pretože tak veľmi by mi bežný kamarát chýbať nemal. Vždy hovorím ľuďom čo si myslím a čo cítim. Nikdy som sa pred tebou na nič nehrala a nikdy som sa nepretvarovala. To bola asi chyba. Keby si mi viac veril, všetko mohlo byť inak.
Slová, skutky, omyly
Povedal si, že nechceš vzťah. Povedal si, že ti môžem raz za čas napísať. Povedal si, že ak budem veľmi chcieť, možno pôjdeme von. Naozaj si myslíš, že ak mi po týchto slovách napíšeš, aká som pre teba dôležitá, máš má rád a som skvelá kamarátka, tak bude všetko v poriadku? Ak sa začneš po mesiaci správať ako predtým, bez vysvetlenia, pribehnem ako pes a budem sa tešiť z tvojej pozornosti? Zlatíčko zobuď sa. Ja nie som prehnane sebavedomá, ani si nemyslím, že by mi muži mali padať k nohám. Ale ja nebudem tvoja zábavka na spríjemnenie večera. Nehraj sa už na obeť. Nehovor, že ma nechceš stratiť. Stratil si ma vo chvíli, keď si odo mňa začal utekať a byť divný namiesto toho, aby si si to so mnou vydiskutoval. Toto nie sú slová hnevu, taká je proste pravda.
Osud to tak chcel
Ponížila som sa pred tebou tak, ako ešte pred nikým. Snažila som sa byť s tebou naďalej kamarátka, nechcela som ťa opustiť. Viem, že to nemáš v živote jednoduché. Nechcela som stáť na piadestáli osôb, čo ťa opustili. Viem, že si ublížený a zranený. Ale som len človek. A ty si sebec. Neustále mi vyhadzuješ na oči, že si na tom zle. Pokúšaš sa to otočiť a urobiť zo mňa tú, čo to zničila. Uvedom si prosím, že keby si ma neopustil a nepovedal to, čo si povedal, mohli sme ostať kamaráti, ja by som sa cez tvoje odmietnutie preniesla. Prosím, nič si nevyčítaj. Necíť voči mne nič negatívne, ani ja voči tebe nič zlé necítim. Si skvelý a výnimočný človek. Ale nie pre mňa. Chýbaš mi. Ale už dnes mi chýbaš menej, ako si mi chýbal včera. Dnes mi chýbaš viac, ako mi budeš chýbať zajtra. A kto vie, duše čo k sebe patria osud k sebe vždy zaveje. Naša rozprávka nemá Happy End a ty vieš, ako veľmi rozprávky milujem. Ale to neznamená, že nemala svoje čaro. Ja ti za všetko to pekné vlastne ďakujem.
