Chcem sa pozrieť na seba do zrkadla a povedať si, že som spokojná s tým, čo vidím. Nie len vonkajšie črty, ale aj tie vnútorné. Pretože, keď sa cítim dobre, vidím tie premeny aj na svojom zovňajšku. Mám ten povestný ligot v očiach, úsmev na tvári a krajšiu pleť. Smejem sa, užívam si každú chvíľu a snažím sa nebrať veci až tak vážne. A je mi dobre. Vlastne sa cítim úžasne.
Chcela by som sa tak vidieť stále viac a viac. Chcem byť ako ona. Chcem vyzerať tak bezstarostne, veselo a spokojne. Vztýčiť hlavu hore a kráčať po ulici. Cítiť, ako žijem, že som tu a teraz, a môžem ovplyvniť svoj život do takej miery, aký by som ho chcela mať. Brať tie veci tak ako idú, nepremýšľať nad nimi a iba ich tolerovať. Sú dobré aj zlé dni. Zmieriť sa s nimi a jednoducho len kráčať ďalej.
Byť tak silná, že po páde sa dokážem zdvihnúť a nehľadieť na minulosť. Cítiť sa potrebná, rešpektovaná, tolerovaná a byť pritom sama sebou. Veriť si, že tie veci, ktoré chcem aj reálne dokážem. Nevzdávať sa v prvých náznakoch a prekážky brať ako výzvy a ponaučenia. Nie ako niečo, čo ma má zhodiť, ale čo mi má pomôcť. A ak náhodou stratím svoju cestu…
Byť ako ona. Krásna, mladá a hravá. Starať sa o svoje zdravie, byť v kondícií a mať rada svoje telo také, aké je. Aj s chybičkami. Neriešiť, kto s kým alebo ako vyzerá. Neposudzovať, neodsudzovať, ale milovať a tolerovať. Pozerať sa na veci s nadhľadom a vedieť sa zasmiať aj sama na sebe. Skúšať veci, cestovať a prežívať vášeň, ktorá by ma nútila na sebe neustále pracovať.
Čítať stále viac a viac, a nehľadieť na to či sa ľuďom páčim, alebo nie. Nepočúvať ich domýšľavé a negatívne názory, mať ich tak trochu v háji.
Chcem byť ako ona. Tá, ktorá sa na mňa každodenne pozerá zo zrkadla. Viem, že to isté chceš aj ty, tak sa na seba pozri. USMEJ SA A VYKROČ PO SVOJEJ CESTE. Pretože si jedinečná taká, aká si a dokážeš všetko. Len neprestávaj veriť v seba a svoje schopnosti, poznaj svoju mieru a hranice, a miluj seba a svet vôkol seba. Lebo to je to, na čom záleží.
