Možno už prišiel ten čas. Čas, kedy príde do tvojho života ten pravý. Vieš to presne. Si si toho vedomá. Cítiš to.

No napriek tomu je niečo zle.

Neveríš mu.

Bola si toľkokrát zlomená a sklamaná, že už nedokážeš veriť človeku, ktorý by mal byť tvojou láskou života. Nedokážeš sa mu otvoriť. No musíš to skúsiť.

Rande v meste je krásne. Rozprávate sa, ste k sebe úprimní, no napriek tomu ti niečo chýba. Nevieš veriť vetám „Si krásna,“ „Budem tu pre teba vždy, ver mi,“ „Mám ťa úprimne rád,“. Počuješ ich, vnímaš ich, prijímaš ich, no niekde v podvedomí im neveríš. Neveríš, že by to mohlo tentokrát vyjsť. Máš strach. Máš obavy. Máš voči týmto vetám a slovám averziu.

favim.com

Chcela by si. Ja viem že by si im moc chcela uveriť, ale nejde to.

Nič nejde rýchlo.

Viem, že tvoja dôvera sa získava ťažko, kráska, no musíš dať niekomu šancu.

Šancu na to, aby ťa konečne urobil šťastným človekom a aby si bola milovaná.

Ide to malými krôčikmi, no vidím, že to ide. Aspoň kúsok. Moment po momente, chvíľa za chvíľou, bozk po bozku … on ti verí. Vie, že v tebe našiel spriaznenú dušu. Miluje ťa. Miluje na tebe všetko.

Miluje to, ako si nenamaľovaná a ukážeš svoju pravú tvár. Miluje to, ako ťa zbadá v teplákoch, keď kráčaš do fitka. Miluje to, ako ťa môže v spánku pozorovať. Takú bezbrannú. Miluje tvoj nezvyčajný smiech, keď sa smeješ v tých najnevhodnejších situáciách. Miluje to, ako sa správaš, keď si s kamarátmi a to, aký máš vzťah s rodičmi. Miluje tvoje telo s krivkami. Miluje tvoj štýl obliekania. Miluje to, že rada čítaš, že máš rada kvety a poteší ho, ak ti týmito darčekmi môže urobiť radosť.

On je ten pravý. Možno nie je dokonalý, no hodíte sa k tebe. Každý našiel spriaznenú dušu v tom druhom.

favim.com

Zlatko, neboj sa tých nových pocitov. Sú krásne. Je krásne cítiť, že niekomu na tebe záleží, že ťa niekto ľúbi, že niekomu môžeš veriť. A ten niekto ťa nezradí.

Sľubujem.