Rada sa ponáhľam. Vždy a všade. Nezáleží na tom, či idem do školy alebo na prechádzku – kráčam rýchlo a na mieste musím byť v predstihu. Nezáleží na tom, či je to test alebo nejaký dotazník – musím ho odovzdať ako prvá a mať to hotové čím skôr. Nezáleží na tom, či ide o upratovanie mojej izby alebo celého domu – ponáhľam sa. Nezáleží na tom, či ide o priateľstvo alebo o lásku – som zvyknutá veci unáhliť.
Stop.
Musím sa naučiť byť trpezlivá. Musím sa naučiť nechať veciam čas, aby boli lepšie a stálejšie. Musím sa naučiť byť trpezlivá, pretože trpezlivosť prináša dobré veci. Veci, ktoré dostanem rýchlo, ma aj rýchlo omrzia. Musím sa naučiť byť trpezlivá, aby som si vedela veci, ktoré dostanem, vážiť.
Nemôžem chcieť hneď všetko a naraz, najmä nie vtedy, ak ide o pravú lásku.
Pravá láska má byť trpezlivá. Na dobré veci si má pravá láska počkať. Nemá sa nikam ponáhľať, pretože vie, že zostane dlho. Ak budeš trpezlivá, nikam ti neutečie a bude ti prinášať len radosť. Budeš jej môcť dôverovať, budeš sa môcť spoľahnúť na niekoho, koho miluješ a pochopíš, že keď on čakal tak dlho na teba, bude to stáť za to.
Pravá láska nemá závidieť, nemá porovnávať a nemá sa vyvyšovať nad iné veci.
Ak chceš pravú lásku, nauč sa počkať. Môžem ti povedať, že aj keď neveríš, láska príde práve vtedy, keď to najmenej očakávaš. Možno budeš čakať mesiac, pol roka alebo rok, no dočkáš sa. Na to, aby prišla pravá láska musíš dozrieť. Nemôžeš sa ponáhľať, to by nebola láska ale túžba. Nebolo by to prirodzené a čisté, ale bolo by to nútené a z osamelosti. Nemôžeš niekoho chcieť len preto, pretože si sama. Nemôžeš niekoho chcieť len preto, pretože si chceš vyplniť voľný čas.
Zlatko, pravá láska nie je takáto.
