Bol to obyčajný deň. Deň, ako každý iný. Ráno som sa zobudila, umyla si zuby, učesala sa, naniesla si makeup, obliekla sa a odišla do práce. Ako takmer každý deň, aj dnes som kráčala do práce pešo so slúchatkami v ušiach a myšlienkami som bola niekde úplne inde. Odkedy ,,zmizol“, času som mala viac ako dosť. Už som sa oň nemala s kým podeliť.
A myšlienok, tých som mala omnoho viac. Chcela som si ho raz a navždy vymazať zo svojich myšlienok, pretože mi kazili dni, cítila som sa smutná, zničená, sklamaná … Myslela som si, že ma čaká ďalší ťažký a nudný deň v práci.
Ale práve o tom je život – prekvapí nás vtedy, keď to najmenej čakáme. V mojej práci som spoznala TEBA. Keď si sa mi prihovoril, srdce mi tĺklo o čosi rýchlejšie ako obyčajne. Predstavil si sa mi a vypýtal si si odo mňa telefónne číslo, a ja som ti ho po malom zaváhaní nakoniec predsalen dala. Keď si mi o pár hodín prvý krát napísal, nič som si nenahovárala, nedávala som tomu veľké šance.
Absolútne sme sa nepoznali a taktiež som bola znechutená a zlomená zo vzťahu predtým. No povedala som si, že nič za to nedám, keď ti odpíšem. A tak sme si vymenili zopár správ a dohodli sme sa na stretnutí. Na druhý deň sme sa stretli a odvtedy sme sa stretávali takmer každý deň, vzájomne sme sa spoznávali, a niečo ma k tebe silno ťahalo. Postupne si si ma získaval čoraz viac a viac, dostával si sa mi pod kožu, ale čo je dôležitejšie – aj do srdca.
Túžila som ťa spoznať. Tak naozaj. Z akéhokoľvek uhla. Z tej dobrej, aj zo zlej stránky. Keď si sa predo mnou po prvýkrát otvoril, bolo mi to ľúto. Bolo mi ľúto, čo si všetko musel prežiť, bolo mi ľúto, že si bol v minulosti taký ranený a zlomený. A vtedy som konečne pochopila, že ranená a zlomená som nebola iba ja. Aj TY. Aj mnoho iných ľudí okolo nás. Ale prežili to. Nevzdali sa. Vytrvali a zvládli to. Tak isto, ako si to zvládol aj ty. A aj práve preto si dnes taký, aký si.
Áno, nesieš si so sebou svoje krivdy a rany z minulosti a máš svoje ,,muchy“, ako sa hovorí, a tiež ma niekedy dokážeš rozčúliť do nepríčetnosti. Ale si silný človek s obrovským srdcom. Naozaj obrovským. Prosím, nikdy o sebe nepochybuj. Nepodceňuj sa. Aj keby ti ľudia hovorili niečo iné ako ja. Aj keby neboli s tebou spokojní a niečo by im na tebe prekážalo, veď sto ľudí, sto chutí. Ale NEPOCHYBUJ o sebe. Si silná osobnosť. A dávaš silu aj druhým.
Neviem si pri sebe predstaviť iného človeka, ako si TY. Mám pocit, že presne na teba som tak dlho čakala a pochopila som, prečo to bolo predtým také zlé. Si pre mňa niekto špeciálny. Vieš o mne veci, ktoré som doteraz ešte nikomu nepovedala. Vieš o mojich pocitoch, myšlienkach, strachoch, ale aj o radostiach, ktoré prežívam.
Dokážem sa pri tebe otvoriť a rozprávať naozaj o čomkoľvek. Niekedy ti to už možno ide aj na nervy, pretože ústa sa mi nezatvoria. Ale napriek tomu ma vždy vypočuješ. Vypočuješ, poradíš, uchlácholíš ma. Dávaš mi všetko – lásku, dôveru, úprimnosť, voľnosť. Stojíš pri mne aj vtedy, keď sa mi ostatní otáčajú chrbtom. Si moja opora, v dobrom aj v zlom. A to isté sa ti snažím opätovať.
Neviem, či si to cítil, ale zo začiatku som mala strach. Strach sa ti otvoriť a vpustiť si ťa do života. Tak naozaj. So všetkým, čo k tomu patrí. Trvalo mi to dlhšiu dobu, kým som v sebe tento strach uzavrela. Ale uzavrela som ho. Definitívne.
Prežili sme spolu pekné chvíle. Či už naše prvé prechádzky po meste, naše prvé výlety, alebo naše obyčajné posedenia na káve. S nikým som nikdy nesedela toľko na káve, ako s tebou.
Nie vždy je to prechádzka ružovou záhradou. Som si vedomá toho, že každý máme svoje chyby. Občas spolu bojujeme. Kvôli hlúpostiam. Občas si chcem za každú cenu presadiť ,,svoju pravdu“. Schválne hovorím svoju, pretože vo vnútri duše viem, kde je pravda, ale niekedy som tvrdohlavá ako taký baran. Ale napriek všetkému, viem, že tu na konci dňa pre mňa budeš. A ja pre teba tiež.
,,Jedného dňa ťa niekto objíme tak pevne, že všetky rozbité kúsky sa opäť scelia.“
,,Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“ – sv. Pavol
