Anna Sovany: “Zentangle je psychoterapia. Nedá sa naučiť, to začneš a nevieš prestať.”
Rozhovory
Levičanka Anna Sovany sa ako jediná na Slovensku venuje technike zentangle. Jej obrazy sú jedinečné najmä tým, že sa jedná o takzvanú perokresbu. Vystavovala ich nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku či Španielsku.
Ahoj Anna, ako by si čitateľkám predstavila samu seba? Čo ťa najviac vystihuje?
Som energická, veselá a tak trochu šialená žena, mama, umelkyňa… Prirovnám samu seba k mojim obrazom, ktoré sú farebné, veľké, extravagantné a hlavne nie sú ani trochu nudné. Nevieš sa prestať na ne pozerať. Ako ja.
Mohla by si nám prezradiť, čo je vlastne zentangle?
Zentangle je psychoterapia… Je to perokresba aplikovaná tenučkými špeciálnymi perami. Ja moje obrazy kreslené technikou zentangle kombinujem aj s inými technikami. Kreslím ich na papier, ale aj na plátno. Zentangle tvorí veľmi veľa obrázkov spojených do jedného celku, prevažne kresleným iba čiernym perom. Moje obrazy sú naopak plnofarebné, vyfarbené všetkými farbami sveta.
Akým spôsobom sa u teba zrodil tento nápad perokresby a prečo si sa chcela venovať práve tomu?
Kresleniu som sa začala viac venovať v období, keď som nemala vlastný ateliér a v byte už nebolo možné maľovať obrazy olejovými farbami, lebo tie špecificky zapáchajú. V tom období som tiež mala malú dcéru a miesto rozloženým obrazom zabral kočík. Obrazy som kreslila prevažne vtedy, keď drobec spal. Každému hovorím, že venovať sa perokresbe, je zaručená metóda ako nenavštíviť psychiatra.
Techniku zentangle si sa učila celú sama alebo ti niekto posunul svoje skúsenosti?
Ja som sa o zentangle aj iných technikách dozvedela a naučila v španielskej Barcelone, kde som študovala umenie, maľbu formou kurzov u rôznych známych aj menej známych umelcov. Myslím si, že zentangle sa neučí. To začneš a nevieš prestať. Stačí ti mať veľkú fantáziu a predstavivosť. A hlavne inšpiráciu, ktorú ja čerpám naozaj zovšadiaľ.
Popíš nám techniku zentangle, čo stojí za vytvorením jedného obrazu.
Techniku….hmm… polož pero na papier a kresli, kresli a opäť kresli…. ornamenty, vzory, geometrické tvary, zvieratá, ľudí, kvety, všetko…
Mne sa väčšina mojich obrazov – zentangle, snívala… ale nie do detailov. Vždy keď som začala kresliť nový obraz, nikdy som nevedela, ako bude vyzerať hotový. Keďže jeden obraz som kreslila v priemere 150 hodín, tak počas kreslenia ma ovplyvňovala moja nálada, okolie, moji blízki, ale i zdravie. V tých obrazoch je skrytých veľmi veľa mojich pocitov. Väčšinu diel som kreslila v mojom najšťastnejšom životnom období, preto aj odovzdávajú to, čo som cítila. Pozitívum, radosť zo života, veľkú lásku…
Koľko hodín potrvá, kým nakreslíš jeden obraz?
Ako som už vyššie spomínala, v priemere 150 hodín. Ale napríklad môj najviac oceňovaný obraz som robila 230 hodín s asi 76 perami.
Ak by si mala charakterizovať svoje obrazy niekoľkými slovami, ako by si ich opísala?
Sú to ženy, krásne, vášnivé, zamyslené, zmyselné, milované….Také sú aj obrazy.
Kde všade by sme mohli zahliadnuť tvoje obrazy? Pamätáš si ešte, súčasťou ktorých výstav boli tvoje diela?
Poslednú moju výstavu zentangle obrazov som mala v rodnom meste Levice, minulý rok v Tekovskom múzeu. Teraz sa venujem inej technike, maľbe akrylovými a olejovými farbami. Dostala som ponuku vystaviť obrazy v Londýne, tak zvažujem a pripravujem novú výstavu. Vďakabohu, skoro každý obraz, čo namaľujem a zverejním, sa predá. Takže to, čo by som chcela vystaviť, zvyčajne predám ešte predtým. Obrazy som mala možnosť vystavovať v Leviciach, v Bratislave, v Prahe, v Ostrave, vo Viedni, v Banskej Štiavnici alebo v španielskom Valladolid.
Aké najväčšie ocenenia si získala za svoje obrazy? Čo pre teba znamenajú?
Ocenenia sú pre mňa odmena za robotu, ale zároveň aj veľká výzva sa posúvať opäť vyššie. Nikdy som nemaľovala podľa mojich lektorov, ale vždy som si išla svoje. Kvôli tomu som mala v škole problémy, ale nakoniec to bolo iba moje a originál. Preto si myslím, že si ľudia radi zavesia môj obraz doma, lebo je iný, je originálny. Je skvelý pocit a pocta pre mňa, keď moje „deti“ visia u niekoho v obývačke, spálni a dotvárajú domov.
Najväčšie ocenenie som získala v roku 2015 na Kube a potom v Južnej Amerike. Moja kráska Aglája získala prvé a druhé miesto v kresbe za nápaditosť a prepracovanie. Keďže nemám titul, tak sa považujem za amatérsku maliarku, načo som hrdá.
Pamätáš si ešte na svoj úplne prvý obraz vytvorený technikou zentangle?
Samozrejme. Pre mňa úplne najkrajší, lebo v ňom bolo kopec nových pocitov. Krásne je, že som ho nechcela predať a nakoniec sa aj tak predal. Rovnako ako všetky, ktoré si už konečne chcem nechať pre seba, tak sa predajú.
Máš nejaký odkaz pre naše čitateľky?
Rob to, čo ťa baví a choď si za svojím cieľom, ale buď originálna a všetko rob s láskou a úsmevom na tvári. To čo dáš, to sa ti vráti. Ja dávam radosť do obrazu a potom jej dostávam dvakrát toľko.
Ak ťa zaujali obrazy tejto šikovnej Slovenky a o technike zentangle sa chceš dozvedieť niečo viac, neváhaj navštíviť annasovany.sk
