Anna Čurlejová vytvára unikátne indiánske čelenky a popritom sa tiež naplno venuje výrobe netradičných šperkov z farbičiek
Rozhovory
Je známa svojimi neobyčajnými šperkami. Anna má svoj vlastný ateliér, kde trávi väčšinu svojho voľného času. V ňom sa dejú všetky možné zázraky, ktoré potom predáva zákazníčkam. Jej indiánske čelenky sú nenapodobiteľné a do jej ohromujúceho boho štýlu sa v prvej sekunde zamiluješ. Okrem čeleniek však vyrába nezvyčajné šperky z farbičiek. Ak ťa zaujíma, akým spôsobom tieto šperky vznikajú, Anna Čurlejová ti to prezradí v tomto rozhovore.
Ahoj, mohla by si nám na začiatok prezradiť, kto je Anna Čurlejová a ako by si predstavila svoje štúdio.
Volám sa Anička Čurlejová a s priateľom Vladimírom Škardom máme v Liberci ateliér, ktorý sa zameriava na výrobu šperkov, bižutérie, módnych a bytových doplnkov.
Čo stojí za nápadom vytvárať šperky z ceruziek?
Šperky z farbičiek vznikli pri mojich štúdiách na TU v Liberci, kde sme v ateliéri šperku mali téma „Ruka je najdokonalejší nástroj“ a ja som sa vo svojej semestrálke sústredila nato, čo rukou dokáže vytvoriť dizajnér, umelec. Najprv vznikli šperky, ktoré boli celé z kovu, do ktorých sa vkladali farbičky, ceruzky, aby mal dizajnér po ruke vždy ceruzku, keď dostane nápad a mohol rovno začať kresliť. Následne som vytvorila šperky v kombinácii s plexisklom, ktoré sa v tej dobe tešilo veľkej obľube až nakoniec vznikli šperky iba z farbičiek bez použitia iného materiálu. Semestrálku som odovzdala, ale nestačilo mi to a nápad vo mne stále hlodal. Začala som preto tieto šperky vyrábať aj v inej podobe (rôzne tvary a prierezy, rôzne druhy farbičiek) až vznikli šperky z farbičiek, ktoré poznáme dnes. Je veľká radosť, že tieto šperky, ktoré už dnes má pod velením Vlado a ja sa starám iba o dizajny, sa tešia takej svetovej obľube. Ani jeden z nás to nečakal.
Ako vyzerá váš ateliér, kde tvoríte a čo všetko by sme v ňom mohli nájsť?
Náš ateliér je vo Vratislaviciach nad Nisou (medzi Libercom a Jabloncom nad Nisou – v oboch týchto mestách som študovala školy). V Jablonci som absolvovala Supš a Voš, odbor Design bižutérie a módneho doplnku, na TU v Liberci následne Design skla a šperku. Obe školy mi pomohli k tomu, kde som teraz. Práve na vysokej škole v Liberci som stretla Vladimíra, ten mi v živote veľmi pomohol, a keď som mu ukázala, čo tvorím, bol nadšený a chcel to všetko vyrábať so mnou. Od kedy sa poznáme ma podporuje v každej šialenosti, ktorú si vymyslím a sám vymýšľa občas ešte väčšie.
Náš ateliér je umiestnený v starom továrenskom komplexe Intex, sú v ňom vysoké stropy, veľké okna, celú budovu máme pre seba (2 poschodia a suterén). Sú v nej ateliéry, sklady, veľké podkrovie, zateplená strecha, veľa veľa materiálov, dve mačky a my. Každý kto ho navštívi je nadšený, sme veľmi radi, že na ľudí pôsobí dobrým dojmom, je to kreatívne prostredie plné lásky. Radi si sem pozývame modelky, fotografov, novinárov, kamarátov a stále sa ho snažíme vylepšiť, zdokonaliť, aby bolo esteticky krásne.
Mohla by si nám opísať, ako sa taký šperk vyrába? Ako dlho výroba trvá?
Bohužiaľ výrobnú technológiu neprezrádzame, pracovali sme na nej niekoľko rokov a je vypílená na maximum, momentálne je naša technológia dokonalá a píšu nám ľudia z celého sveta aby sme im ju prezradili. Výroba jedného šperku trvá približne 3 dni.
Spomínaš si ešte na svoj úplne prvý šperk z farbičiek? Ak áno, tak kedy si ho vyrobila a ako vyzeral?
Prvý šperk z farbičiek vznikol v roku 2010 a bola to brošňa s farbičkami, ktoré boli lepené na plexiskle. Táto brošňa bola vtipná v tom, že jej tvar Čechom pripomínal Česko a mojim slovenským priateľom zase Slovensko. Vyrobená bola z tučných farbičiek, mala dúhové vnútro. Bohužiaľ, dnes sa už také nevyrábajú.
Ako sa ti pracuje s farbičkami – nie je náročné z takého materiálu vytvoriť nádherný šperk?
Je pravda, že ide o veľmi náročný a zdĺhavý proces, výroba jedného šperku trvá niekoľko dní – ako už som vyššie spomínala. To je jeden z dôvodov, prečo sme si momentálne od šperkov z farbičiek dali pauzu, nechceme pokračovať vo výrobe týchto šperkov „made to order“, ale chceme predávať unikáty po jednom kuse za adekvátnu cenu.
Čo sa snažíš prostredníctvom svojej tvorby povedať ľuďom? Aký odkaz vkladáš do svojich výrobkov?
Určite im chcem ukázať svoj pohľad na svet, ako to vidím a cítim ja. Ďalej sa snažím ľuďom povedať, že sa nemusia báť byť iní, lebo je to najkrajšie, čo pre seba môžu spraviť. Sme na svete preto, aby sme boli šťastní a mali by sme preto robiť všetko, je jedno čo si o nás kto myslí a či nás niekto súdi. Chcem im pomôcť v tom aby sa cítili krásne. Pokiaľ niekto chce byť stredobodom pozornosti, nech je. V neposlednom rade ma táto tvorba rovnako robí šťastnou, je to art terapia. Musím povedať, že aj môj partner Vlado je šťastný. Váži si, že ma v živote stretol a naviedla som ho na túto kreatívnu cestu životom, je z toho nadšený. A toto chcem posielať ďalej. Preto sme sa rozhodli nemať zamestnancov. Chceme každý kus vyrábať samy a túžime po tom, aby naše výrobky niesli túto energiu a posolstvo ďalej. Sloboda, láska, pravda, kreativita. To je naším odkazom.
Kedy si prišla na to, že sa z výroby šperkov môže stať úspešný biznis?
Nie som si úplne istá, či slová „úspešný biznis“ sú v tomto odvetí na správnom mieste. Poznám podobnú značku, ktorá si z výroby čeleniek urobila úspešný biznis a vyrába ich nekvalitne, vo veľkom množstve. Túto cestu som si skúsila a nie je pre mňa. Hanbila som sa za kvalitu výrobkov, ktoré vyrábali naši bývali zamestnanci, nenapĺňalo ma byť zamestnávateľom a prispôsobovať sa všetkým, len nie sebe. My chceme byť slobodný ateliér, chceme byť šťastní, mať sa radi, tvoriť a rozosielať túto radosť ďalej do sveta. Zatiaľ sa nám to darí a to je pre mňa najväčší životný úspech.
Akú najnetradičnejšiu požiadavku si doposiaľ od svojich zákazníkov dostala?
Jeden mladík z Austrálie chcel vyrobiť obrovskú čelenku z kvetín v štýle jedného muzikálu, ktorého názov si už nepamätám. Poslal mi svoje umelé kvety a tie boli ešte horšie, takže som nakoniec s ťažkým srdcom musela celú zákazku odmietnuť. Netradičnú zákazku som dostala aj od Koh-i-noor, pre nich sme vyrábali ťažidlo z farbičiek Jumbo Magic v 3D tvare „225“ , keď oslavovali 225. výročie vzniku.
Okrem šperkov z farbičiek vyrábaš aj čelenky. Ak by si mala porovnať prácu s rôznymi materiálmi – čo je podľa teba ťažšie vytvoriť – šperk z farbičiek alebo čelenku z pierok?
To je ťažká otázka, sú to totiž rozdielne technológie, ako oheň a voda. U farbičiek je to zložité v tom, že tú technológiu ničím neurýchlite, v podstate neoklamete, musíte sa držať pravidiel a to je pre mňa trochu problém. Rada si robím veci po svojom a experimentujem. Síce základný šperk z farbičiek trvá cca 3 dni, indiánka môže trvať aj týždeň, pokiaľ je na nej ručná výšivka z rokailu a ja si rada komplikujem život, takže výšivky sú na väčšine indiánok.
Ako dlho ti trvá výroba jednej čelenky?
Výrobná doba každej čelenky je iná. Sú čelenky, ktoré máme hotové za pár minút, niektoré trvajú niekoľko dní až týždňov.
Aké materiály najčastejšie na ich výrobu používaš?
Najčastejšie používame umelé kvety, perie, mušličky, minerály, bižutérne komponenty, sklenené perly, plexisklo, texil, farbičky, lanká, ale nebránime sa vlastne ničomu. To ma na výrobe bižutérie a čeleniek najviac baví – používať netradičné materiály, ktoré nepoužíva nikto. Nedávno sme robili pár čeleniek z horolezeckého lana, vianočných reťazí a bambuliek a tak nás to nadchlo, že chystáme celú kolekciu. Alebo sme na jar vyrábali produkt na Ceny Anděl pre Žofku Ďařbujánovú z Mydy Rabycad headpiece z papiera a metalickej autofólie. To bola úplná svetelná bomba!
Ako dlho sa výrobe čeleniek venuješ? Bolo tvojím snom vyrábať šperky?
Výrobe bižutérie sa venujem asi od prvého stupňa základnej školy. Moji rodičia ketlovali ružence a ja som nemohla tomu materiálu odolať. Tam to všetko začalo. Keď som bola malá, vždy som cítila niekde v sebe, že chcem robiť niečo umelecké. Najprv som chcela byť speváčkou, ale nato nemám hlas. Potom maliarkou a dizajnérkou, neskôr fotografkou. Teraz vyrábam šperky a bižutériu pre rôzne speváčky, modelky, všetky možné krásne, zaujímavé ženy a tak nejak sa to spojilo, že som začala tieto naše unikáty aj fotiť. Som šťastná a spokojná, takže verím, že to tak malo byť. Je nutné dodať, že nebyť Vlada a jeho úžasných rodičov, po ktorých zdedil talent pre trpezlivosť, zodpovednosť, kreatívnosť a empatiu, asi by sme nikdy nemali ateliér v takej podobe, akú má dnes.
Vytvorila si šperky aj pre rôzne známe osobnosti. Pamätáš si, čo konkrétne si pre ktorú celebritu vyrobila?
Určite, vyrábame doplnky na zákazku, do videoklipov, na natáčania a podobne. Spolupracujeme s kapelou Mydy Rabycad, ktorú sponzorujeme už druhý rok. Vyrábali sme čelenky pre Sharlotu, Žofku Dařbujánovu, Dominiku Mirgovú, Nikol Moravcovú, Paulieho Garanda (pre ktorého sme toto leto vytvorili špeciálnu kolekciu módnych doplnkov z peria – Garand Brand X Carbickova Bijoux), Vesna kapela či pre vizážistku Koki9.
Popíš nám tvoj ateliér, ako to tam vyzerá a čo všetko by sme v ňom mohli nájsť.
Náš ateliér je umiestnený v starom továrenskom komplexe Intex vo Vratislaviciach nad Nisou. Nachádzajú sa v ňom vysoké stropy, veľké okná a celú dvojposchodovú budovu máme pre seba. Sú v nej ateliére, sklady, veľké podkrovie, prístupná strecha, veľa materiálov, dve mačky a my. Každý, kto ho navštívi, je nadšený. Sme veľmi radi, že na ľudí pôsobí dobrým dojmom. Je to kreatívne prostredie plné lásky. Radi si sem pozývame modelky, fotografov, novinárov, kamarátov a stále sa ho snažíme vylepšiť, zdokonaliť, aby bol ešte krajší.
Každému umelcovi prináša inšpiráciu niečo iné. Vedela by si nám prezradiť, čo predstavuje tú tvoju?
Na túto otázku som vždy odpovedala, že materiál, prostredie či okamih. Inšpirácia je vlastne všade okolo nás a ja ju neustále nejako zachytím. Dnes si však uvedomujem to, že najväčšou inšpiráciou pri tvorbe je pre mňa sloboda. V živote túto inšpiráciu predstavuje môj priateľ Vladimír.
Čomu sa najradšej venuješ vo svojom voľnom čase, ak práve nepracuješ?
Keď s Vladom zrovna netvoríme, tak radi cestujeme alebo sa hráme s našimi dvoma mačkami. V poslednej dobe sme do života zaradili fitness, máme osobných trénerov a cvičíme.
Na záver by som sa ti chcela poďakovať za rozhovor. Máš nejaký odkaz pre našich čitateľov?
Čitateľom by som odkázala, aby si išli za svojím snom, aj keď to nie je jednoduchá cesta. Pretože cesta je cieľ. Ďalej im prajem, aby boli v živote šťastní a ďakujem im za podporu a záujem.
