Skrývať city nie je až tak veľmi ťažké. Vieme sa usmievať, aj keď sa cítime mizerne alebo nahodiť kamennú tvár, aj keď by sme najradšej plakali ako malé deti. Ale dokázať city prejaviť, tak to je talent.
Úprimne povedať ako to cítiš, žiadna faloš. Nebáť sa ukázať, čo ťa trápi a teší, koho nemáš v obľube a naopak koho miluješ. Vlastne to, čo cítiš a ako sa cítiš. Všetko čo máš na srdci dokázať vypustiť nahlas z úst. To je pekná predstava, no nie?
zdroj: pexels.com
Spýtaj sa sama seba, či to vôbec dokážeš.
Nečudujem sa ak je tvoja odpoveď nie. Nie je ľahké sa otvoriť svojmu okoliu tak veľmi, aby si vyjadrila každý pocit. Aby si jednoducho povedala niekomu druhému, ako sa cítiš a pritom sa nebála jeho reakcie. Dokázať povedať niekomu, aké city prechovávaš vo svojom vnútri. Otvorene povedať, čo k nemu cítiš a nebáť sa odmietnutia. Zveriť druhej osobe tvoje sny, túžby, ciele a záľuby bez obáv.
Porozprávať všetky trápenia, strach, a pocity zo svojho života. Vysvetliť prečo sa cítiš tak, ako sa cítiš, prečo cítiš k niekomu lásku, nenávisť, vďačnosť alebo čokoľvek iné alebo prečo chceš svoj čas darovať práve tej osobe a prečo máš pocit, že si tvoj drahocenný čas zaslúži. 
zdroj: unsplash.com
Ak myslíš, že tvoja odpoveď znie áno tak wau! Ale aj tak neviem, či táto odpoveď je úplne správna. Nemôžem ťa presviedčať, že nie, pretože neviem aká si ale skús sa nad týmito slovami venovanými práve tebe zamyslieť. Myslíš, že nie si ani trošku uzavretá? Nemáš skutočne nič, čo by si sa bála povedať? Nie je ani jediný pocit, ktorý nechávaš niekde hlboko v sebe? Verím, že existuje niečo, čo je len medzi tebou a tebou. Ale ak sa mýlim, tak ma ospravedlň, a ver mi, že ťa obdivujem a určite mnohé ostatné.
Pochovávame až príliš veľa citov. A vlastne je to len preto, lebo sme ľudia, ktorí nedôverujú a neľúbia tak ako kedysi. Veď predsa keby dôverujeme, nemáme sa čoho obávať a keby ľúbime, tak sa nezraňujeme.
