Touto vetou som si v poslednom čase lámala hlavu. Je to vôbec možné nemať očakávania? Boli dokonca chvíle, keď som slovo „Očakávania“ nemohla ani len počuť. Z každej strany neustále “Nemaj očakávania!” ale, keď som sa spýtala všetkých tých múdrych ľudí jednoduchú otázku „Ako ich nemať“, tak stíchli alebo mi povedali “To je ťažká otázka.” Tak som sa rozhodla, že sa na toto kúzelné slovíčko OČAKÁVANIA trošku viac zameriam a rozoberiem si ho zo všetkých strán.
Začala som teda googliť. Čo to vlastne znamená? Zistiť presne o čo ide, to vám poviem, že je docela celkom makačka. Tak som sa rozhodla, že trocha popremýšlam a sama si ich vysvetlím ako skúsená osoba plná očakávaní. Poznáte ten pocit, keď niečo veľmi chcete a s tým sa začnú spájať rôzne predstavy ako by to mohlo idylicky vyzerať. Pri týchto predstavách si nejakým spôsobom začnete domýšlať, že sa môžu naplniť alebo nebodaj presvedčíte samú seba, že sa naozaj stanú. Žijete vo svojej fantázií, v nejakom svojom vytvorenom sne, ale ten sa bohužiaľ absolútne nemusí naplniť. Pretože realita je nakoniec úplne iná a potom sme sklamaní, že nám opäť niečo nevyšlo. Dá sa teda vo všeobecnosti povedať, že očakávania prinášajú sklamanie a vyvolávajú v nás negatívne pocity.
Neskôr som sa dostala ku knižke, v ktorej som našla plno krásnych myšlienok – Chatrč a medzi nimi vysvetlenú podstatu očakávaní. „Podstatou očakávania je, že niekto nepozná budúcnosť alebo výsledok a usiľuje sa ovládať správanie, aby dosiahol požadovaný zámer. Ľudia sa vo veľkej miere usiľujú ovládať správanie prostredníctvom očakávaní.“
Tak som konečne pochopila, čo OČAKÁVANIA znamenajú a teraz padla otázka ako ich odstrániť. Rozhodla som sa na tom pracovať a začala som sa pýtať známych v mojom okolí ako nemať očakávania. Niektoré odpovede ma naozaj pobavili. Keď som sa to spýtala kolegu v práci, tak sa iba zasmial a povedal mi, že to je ako povedať človeku s depresiou, aby nemal depku. Ale hneď na to sa zamyslel a povedal, že podľa neho by pomohlo keby človek nemá emócie. Čo sa podľa mňa nedá, iba ak ste psychopat alebo človek s nejakou inou poruchou. Ďalší kolega mi odporučil rozložiť si moje veľké očakávanie na menšie a zamyslieť sa nad tým aká je reálna šanca, že sa naplnia. Čo nie je zlé, ale zároveň sa človek potom dostane do takej roviny, kde bude nonstop nad tou danou vecou rozmýšlať a nebude mať skoro nič iné v hlave.
Ďalšia cenná rada, ktorú som dostala bola, že mám začať od seba. Teda najskôr splniť niekomu inému očakávania. Ak splním najskôr niekomu inému jeho očakávanie, tak sa začnú napĺňať aj mne. Tomu sa hovorí karma. Opäť keď som sa nad týmto tvrdením zamyslela, tak mi to prišlo ako hlúposť, pretože ak má niekto očakávania zvyčajne o nich nepovie a necháva si ich pre seba, sú to vlastne určité predstavy ako by to mohlo vyzerať. Takže splniť niekomu jeho očakávanie, aby sa naplnilo to moje, nie je to pravé orechové.
Asi najlepšiu odpoveď som dostala práve od človeka, od ktorého som očakávala až priveľa. Veľmi pekne mi vysvetlil celú podstatu. Predstavte si, že šoférujete a pred vami je niekoľko áut. Vy neviete, čo šofér pred vami spraví. Môžete mať očakávaníe, že bude zrýchlovať, tak začnete pridávať plyn, ale on reálne nezačne zrýchlova. Išlo iba o naše očakávanie a my tak môžeme do neho nabúrať. Preto je najlepšie predvídať, byť pripravený na všetko, čo sa stane, na to dobré aj zlé. Neveriť nejakej svojej predstave, ktorá vám preblesne v danom momente hlavou. Veľa ľudí žije v predstave typu, keď sa mne niekto zapáči alebo sa do niekoho zaľúbim, automaticky to bude znamenať, že to zafunguje aj na druhej strane. Ale nie, tak to nemusí byť, treba byť pripravený aj na negatívny výsledok.
Z tohto všetkého som si zobrala práve to, že mám žiť tu a teraz a nie v nejakých svojich predstavách v hlave. Byť pripravená na všetko. Ako sa píše v momentálne v mojom aktuálnom čítaničku pre pohľadenie duše Hygge, manifest číslo 5:“Uvedom si krásu okamihu, od ktorého nebudeš očakávať, že bude ešte lepší.“