Ni­kdy som ne­chá­pala ľudí, ktorí sú zá­vislí na jed­nom člo­veku. Dobre, možno nie zá­vislí, ale bez neho si ne­ve­dia pred­sta­viť ani je­den deň. Ja som tomu ni­kdy ne­chá­pala. A mám okolo seba ľudí, ktorí bez da­nej osoby ne­vy­dr­žia.

Po­stu­pom času som ich za­čala chá­pať. Ten po­cit sa­moty, ktorý som mala po­sledné me­siace po­maly mizne. Chcem sa na chvíľu za­sta­viť, a ve­dieť, že sa všetko môže aj u mňa na dobré ob­rá­tiť. Aj keď by ma to ne­na­padlo ani v tom najb­láz­ni­vej­šom sne. A to mám pred­sta­vi­vosť dosť veľkú. Vždy som bola člo­vek, ktorý má na­sta­vené svoje plány a do­slova na­lin­ko­vaný ideál člo­veka. Chcela som si ísť za každú cenu za tým. Ale osud to za­ria­dil inak. A ja sa mu stále sme­jem. Ne­pres­tá­vam sa ču­do­vať, čo všetko sa okolo mňa deje práve te­raz. Je to skúška. Som schopná to zná­šať aj sama bez po­moci? Bo­jím sa po­ve­dať koľko toho ešte zvlád­nem.

zdroj: au­torka článku

Mám v hlave blok. Veľmi jed­no­du­ché je to vy­svet­liť. Možno pár ľudí bude so mnou sú­hla­siť. Na niečo sa celý deň te­ším, už sa blíži tá ho­dina a zrazu. Všetko sa zruší. Vtedy pri­chá­dza môj blok. Ťažko sa mi dý­cha, za­čnem veľmi pre­mýš­ľať, mám plno ener­gie (ako na­prí­klad te­raz v noci, keď som toto pí­sala) a zá­ro­veň by som sa už naj­rad­šej ni­kdy ne­preb­rala. Te­raz ne­viem čo bude zaj­tra. Nech­cem znova blok. Aj ja chcem za­žiť to šťas­tie.

Každý z nás si váži iné veci. Je to úplne nor­málne. Za seba mô­žem po­ve­dať, že ja si naj­viac vá­žim lásku. A som schopná pre ňu uro­biť čo­koľ­vek. Navždy bu­dem chá­pať, čo slovo láska zna­mená a aký má vý­znam. Je mi ľúto, že som to po­cho­pila až tento rok. Ale keby veci ne­boli tak ako sú práve  te­raz, ni­kdy by som sa ne­po­sú­vala ďa­lej a ne­bola by som možno taká silná osoba ako som.

zdroj: au­tor článku

Komentáre