Čo vlastne vieme o láske? Je to po­cit a túžba? Či je za tým ce­lým niečo viac? Je to to, čo vi­díme v za­mi­lo­va­ných fil­moch alebo to, čo si pre­čí­tame v kni­hách? Sú to tie ne­ko­nečné vy­zna­nia lásky, milé slová, sladké bozky a dr­ža­nie sa za ruky na ve­rej­nosti? Je to o spo­loč­nom spo­lu­žití? Alebo o tom, že sa na­učíme re­špek­to­vať je­den dru­hého.

Je to práve to, že sa na­učíme žiť s člo­vek ktorý predsa len má ne­jaké vlast­nosti, ktoré by sme naj­rad­šej na ňom od­strá­nili? Av­šak, ni­kto nieje do­ko­nalý, každý má svoje chyby, či ne­ga­tívne vlast­nosti. Je láska práve to, že sa pre­bú­dzame v po­steli už s ho­to­vými ra­ňaj­kami? Alebo aj to, že nám naša po­lo­vička po­vie, že sme krásne aj bez lí­či­diel. Možno to má istú hod­notu, ale stačí to všetko aby sme pre­žili sku­točnú lásku? Predsa ne­po­známe de­fi­ní­ciu lásky, ne­vieme čo je to láska. Čo ak je to niečo úplne iné ako sme sa „na­učili“ z kníh, fil­mov, ča­so­pi­sov a po­dobne? Čo ak si len nie­kto nie­kedy veľmi dávno po­jem láska takto za­ška­tuľ­ko­val do ta­kejto formy a pri­tom je to celé inak? Čo ak po­jem láska ne­zna­mená toto? Čo ak je to celé inak? Preto si mys­lím, nech už má kto­koľ­vek, aký­koľ­vek vzťah, nech za tú lásku po­va­žuje čo­koľ­vek, ne­mali by sme ho sú­diť. Pre nie­koho je to me­nej, pre nie­koho je to viac. Nie­komu ne­stačí všetká po­zor­nosť, pre­javy lásky, ob­divu a úcty.. a nie­kto je zas spo­kojný len s oby­čaj­nou sprá­vou na dobrú noc.

Preto si vy­tvorte vlastnú lásku, ne­žite v pred­sta­vách a ide­áloch iných ľudí.

Žite svoj ži­vot. Žite svoju lásku. Pravú & sku­točnú, vy­tvo­renú vami!

Komentáre