Na začiatok si požičiam slová z filmu o známom čarodejníkovi: „Je šialená doba, zlá.“ A naozaj je. Aj keď antipotterovci teraz zrejme prekrúcajú očami, musíte aj vy uznať, že je to tak. Minimálne z jedného dôvodu:
Denne sa stretávame s množstvom ľudí, avšak len malej skupinke z nich dovolíme vstúpiť do nášho kolobehu životných starostí. (Dovoľte mi využiť metafory zo sveta internetu.) Kvantum osobností hádžeme do nevyžiadanej pošty. „Si nezaujímavý. Si mimo mojich predstáv. Nepáčiš sa mi. Nezaujíma ma, čo hovoríš. Na prvý pohľad viem, že to nebude fungovať.“ Stačí, že sa nám na sekundu zjaví v hlave jedna z týchto myšlienok a šup s ním do koša alebo do priečinka „NEODPOVEDAŤ“.
V našich facebookových a instagramových životoch si kurzívou a navyše tučným písmom zvýrazňujeme iba riadky súvisiace s našim menom.
Zdroj: unsplash.comZmenili sme sa
Sme zahľadení sami do seba a nedávame ostatným šancu. Šancu na to, aby nás spoznali. A nedávame šancu ani sebe na to, aby sme spoznali my ich.
Maslowova hierarchia potrieb už dnes môže ísť do čerta, ak nie ešte niekam ďalej. Základné fyziologické potreby sú nahradené potrebou zdieľania vegánskeho jedla na instagrame, potreba bezpečia a istoty sa zmenila na potrebu Capsule Wardrobe, potreba lásky a prijatia sa už netýka ostatných ľudí, ale je otočená len k sebe samému. Potreba uznania ako druhá najdôležitejšia potreba sa ako jediná zachovala, ba čo viac, zvýšila svoju dôležitosť o neuveriteľných dvesto percent a na vrchole pyramídy potrieb stojí, kto iný ako jednotlivec – dokonalá bytosť.
Individualizmus a narcizmus
Niekedy mám pocit, že kašleme na to, čo nám interakcia s ostatnými ľuďmi môže dať. Poznanie, záujem, kritiku voči sebe samému, skúsenosť.
Môžeme sa od ľudí toľko toho naučiť. Môžeme zostať zaskočení ich inteligenciou, môžu byť pre nás inšpiráciou, môžeme si z nich brať príklad a požičať si ich pohľad na svet. Alebo sa z nich môžeme poučiť – z ich chýb. Môžeme sa poučiť z toho, ako sa k nám správajú a aký pocit v nás zachovajú.
Nenechajme sa ovládnuť šialenou dobou. Lebo dobu vždy tvoria ľudia. Nebuďme zameraní len na seba a darujme sami sebe interakciu s inými. Nikdy neuverme, že sme dosť múdri, dosť skúsení, dosť poučení zo života a dosť silní na to, aby sme vedeli existovať bez iných. Individualizmus a narcizmus sa rozmáhajú prostredníctvom jednotlivcov – nás.
