Ve­ľa­krát sa v ži­vote oci­táme v si­tu­áciach, z kto­rých by sme naj­rad­šej utiekli, od­išli alebo ich od­ig­no­ro­vali.

Na svete je veľa ty­pov ľudí.

No dnes pre­mýš­ľam nad jed­nou sku­pi­nou, ktorá rieši veci. A nad dru­hou sku­pi­nou, ktorá ne­rieši veci.

Možno každý je­den z nás ob­čas klame seba. V ma­lých ve­ciach. Vo ve­ciach typu – nez­je­dol som ten po­sledný kú­sok ko­láča, bol som vy­niesť smeti a pod. No a po­tom tam nie­kde kla­meme oko­lie a ve­ľa­krát aj seba vo väč­ších ve­ciach. Možno v tom, že nie sme tajne za­ľú­bené do nie­koho, alebo v tom, že už nech­ceme ex pria­teľa na­s­päť alebo nie­čom úplne od­liš­nom od uve­de­ných prí­kla­dov, pre­tože každý je­den máme iné si­tu­ácie.

pe­xels.com

Ve­ľa­krát sa v ži­vote ocit­neme v si­tu­ácii, v kto­rej nech­ceme.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Možno si nás tá si­tu­ácia nájde, aby nám uká­zala druhú stranu karty, alebo nás vy­kres­lila v inom svetle pre danú osobu.

Vtedy mu­síme dať bo­kom mi­nu­losť a naše ego.

Ob­čas sa mu­síme za­cho­vať tak, akoby sa to dialo nám. Fé­rovo? Tak by som to ne­naz­vala.

pe­xels.com

Možno sa raz a aj viac­krát v ži­vote ocit­neme v si­tu­ácii, kedy zis­tíme, že aj po tak dl­hom čase, nám stále zá­leží na tom člo­veku, môže to byť naša bý­vala naj­lep­šia ka­ma­rátka, náš expar­tner alebo len nie­kto oby­čajný, kto ne­zoh­ral v na­šom ži­vote veľkú rolu. Len nás v ten oka­mih po­tre­bo­val.

Ani to ne­mu­seli dať na­javo, ale tí ľu­dia po­tre­bo­vali po­moc. A vy ste roz­hodli im po­môcť.

Ve­rím, že v da­nej chvíli za­bud­neš na to, čo bolo me­dzi vami. Na ne­ná­visť, hádky, tr­pké slová.

Bude to jedno, koľko času od toho pre­šlo, pre­tože v ten mo­ment bu­deš ve­dieť, že je­diná správna vec je byť tam pre neho alebo ňu .

Ne­boj sa po­dať mu/jej po­mocnú ruku ak vi­díš, že to po­tre­buje.

Zdvi­hnúť alebo po­dop­rieť ho/ju ak bude „pa­dať“ .

Po­ve­dať mu/jej možno slová, ktoré ste si  dávno chceli po­ve­dať.

On/Ona si toto za­pa­mä­tajú,

že tam bol nie­kto pre nich od koho by to naj­me­nej možno ča­kali.

pe­xels.com

„Je jedno, koľko sme sa ne­vi­deli, ne­roz­prá­vali. Ak ma bu­deš po­tre­bo­vať, bu­dem tam pre teba, lebo to zvyknú ro­biť ľu­dia, kto­rým na dru­hých zá­leží.“

Komentáre